Jozef Kováčik, hovorca KBS
Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkých, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko robím pre evanjelium, aby som mal v ňom podiel. Adresátom slov sv. Pavla, ktoré odzneli, bola komunita v Korinte. Je z nich cítiť nielen apoštolská zanietenosť, ale aj Pavlovo obrovské srdce. Pavol bol horlivý, bol to človek, ktorého by sme dnes nazvali cholerik, ktorý išiel niekedy hlava-nehlava, ale na druhej strane mal v sebe kus toho, čo dnes nazývame melancholik, a to je jeh obrovské srdce. Psychológovia hovoria, že je to tá najťažšia kombinácia, pretože melancholický cholerik je človek, ktorý sa rýchlo rozhorčí, rozohní, ale zároveň to jeho veľké srdce často nedokáže ublížiť, ale skôr naopak, tú horlivosť premení na obrovský kus lásky. Presne takýto bol sv. Pavol. Je ochotný urobiť maximum pre to, aby mohli byť všetci zachránení. A tak ide často až po extrém. Presne tieto slová sa asi najlepšie hodia k tomu, čo pred niekoľkými dňami rozvírilo verejnú mienku vo svete aj u nás, na Slovensku. Nazval by som to jednoduchým slovným spojením "udalosť odpustenia". Benedikt XVI. sa rozhodol podľa svojej právomoci stiahnuť exkomunikáciu voči štyrom biskupom schizmatického spoločenstva sv. Pia X. Boli totiž vysvätení bez súhlasu pápeža, teda protiprávne. Automaticky sa tak vyčlenili zo spoločenstva Katolíckej cirkvi. V decembri po predošlých ústretových krokoch Sv. Otca, ktorý tomuto spoločenstvu vytvoril všetky podmienky na zmierenie s Cirkvou, podali žiadosť o stiahnutie exkomunikácie. Tento jav priniesol niekoľko zaujímavých reakcií. Tá okamžitá prišla zo strany niektorých židovských starších bratov. Bez dostatočných informácií reagovali na ňu okamžite, roztrpčene a podľa nich kompetentne. A, žiaľ, aj u nás, na Slovensku. Stačilo si však otvoriť zopár kníh alebo stačila internetová stránka, stačilo získať zopár informácií a mnohí by reagovali možno inak. Hovorím "možno", pretože v mnohých reakciách bol zámer. A tam, kde je zámer ublížiť, tam ťažko hovoriť o tom, že je tu úcta k pravde. Celá kauza mi veľmi silno pripomínala očierňovanie pápeža Pia XII. a neslávnu divadelnú hru Zástupca. Tá bola začiatkom toho, čo dnes takmer každý berie ako fakt. Dnes, keď sa povie Pius XII., každý automaticky povie: To je ten, čo nepomáhal Židom. Ale koľkí z nás si overia fakty, koľkí z nás si naozaj pozrú do historických análov a koľkí z nás si uvedomia, že to všetko je jedna celá svetová fikcia, ktorá začala hlúpou divadelnou hrou a bola nesená a vnesená do dejín. Poďme však ku konkrétnym faktom.
Exkomunikácia sa dotýka spoločenstva s Cirkvou. Dotýka sa v prvom rade otázok viery a skutkov z nich vyplývajúcich. Nie politických alebo historických názorov. Kódex kánonického práva hovorí, že takýto trest je potrebné ukladať s čo najväčšou umiernenosťou a len za najzávažnejšie delikty. Okrem napr. vedomého znesvätenia Eucharistie či prezradenie spovedného tajomstva k nim patrí aj skutok vysviacky biskupov bez pápežovho súhlasu a mandátu. To znamená, každý biskup, ktorý by sa rozhodol vysvätiť iných kňazov na biskupov a nemá k tomu pápežov súhlas a mandát, automaticky, odborne to nazývajú latae sententiae, spadá pod exkomunikáciu. A každý, kto sa nechá vedome takto vysvätiť, automaticky spadá pod exkomunikáciu. Čo je to exkomunikácia a aké má dôsledky? Exkomunikovanému sa zakazuje mať akúkoľvek účasť služby na slávení eucharistickej obety alebo na akýchkoľvek iných obradoch kultu, potom sláviť sviatosti alebo sväteniny a prijímať sviatosti, a potom zastávať akékoľvek cirkevné úrady, vykonávať služby alebo úlohy alebo robiť úkony riadenia. Teda biskup, ktorý bez pápežského mandátu konsekruje niekoho za biskupa, a rovnako ten, kto od neho konsekráciu prijíma, upadajú do exkomunikácie na základe rozsudku už vyneseného rezervovanej Apoštolskej stolici. Toto všetko sú informácie verejne dostupné hocikde na internete. Ten, kto sa zaoberá informáciami, ich bez problémov nájde. Je potom zaujímavé položiť si otázku, prečo novinári dostupné informácie nevyužili. Bránila im v tom povrchnosť? Stres? Istota v tom, že čo napíše jedna známa agentúra, bude a je určite pravdivé a že informácia je úplná? Je to pohodlnosť novinárov aj u nás, na Slovensku? Výroky jedného z biskupov o holokauste boli jednoznačne odsúdené tak pápežom, ako aj samotným spoločenstvom. Selektivita v nadpráci niektorých médií s konkrétnym cieľom však urobila opätovne svoje. Ak by sme chceli byť veľmi úprimní, výroky niektorých militantných rabínov na adresu kresťanov nie sú ani zďaleka písané slovníkom šírenia pokoja a vzájomného porozumenia. Napriek tomu sa celosvetová tlač nezamýšľa nad komplotom proti kresťanom. Teda ak povieme a, je potrebné povedať aj b. A to opäť chýbalo. Pritom opäť stačilo tak veľmi málo. Skôr ako zareagujem bez dostatku informácií, počkať a informácie si zadovážiť. Ak sa totiž chcem úprimne usilovať o pokoj a zblíženie. Inak totiž podobné kroky svedčia o pravom opaku. Zaujímavý názor na túto udalosť som našiel aj na blogu kardinála Vlka, českého pražského kardinála, ktorý vysvetľuje, že samotné stiahnutie exkomunikácie neznamená úplnú jednotu s Cirkvou. Ide len o vytvorenie podmienok, ktoré to môžu umožniť. Totiž toto schizmatické hnutie neprijíma vôbec závery II. Vatikánskeho koncilu, neuznáva pontifikát pápeža Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., Jána Pavla II. ani Benedikta XVI. Teda tu nemôže byť ani reči o nejakom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. Je teraz potrebné, aby títo biskupi, ktorým pápež vytvoril podmienky na zjednotenie, urobili oni na svojej strany svoje kroky. Pápež to urobil. Práve preto je na mieste aj kardinálova posledná veta: "V prvotnej cirkvi bolo schizmatikom, ktorí sa vrátili späť do cirkvi, uložené verejné pokánie. V prípade lefebvristov som o tom pokání za škody, ktoré cirkvi spôsobili, nepočul." Ako je vidieť, povrchnosť pri informovaní médiami dokáže veľakrát skresliť realitu. Práve preto je potrebné, aby sme i pri informovanosti zatiahli na hlbinu, aby sme nechodili po povrchu, nevynímajúc kňazov, ktorí si kroky Benedikta XVI. vysvetľujú po svojom ako návrat pred koncil a ako snahu o zmenu i v rámci postoja k schizmatickým skupinám. Otvoriť cestu milosrdestva tým, že vytvorím všetky podmienky pre zjednotenie, to ešte neznamená, že to robí aj druhá strana. A mylná interpretácia takýchto skutkov môže byť aj príčinou vyplavenia vlastných problémov. Hoci i s Duchom, ktorý vanul a usmerňoval koncilových otcov, ako opätovne potvrdil Benedikt XVI. Je dôležité, aby sme o týchto veciach hovorili, pretože sme boli jednostranne celý týždeň cepovaní jednou informáciou. A denne. To bola informácia, ktorá tu nevznikla náhodou a nie náhodou ju ťahali médiá denne. Médiá veľmi dobre vedia a ten, ktorý má na tom záujem, že aby informácia prenikla do verejnej mienky, je potrebné neustále ju opakovať. Ak to robia minimálne tri dni, verejná mienka začne byť silno infikovaná. A tak sme celý týždeň, každý deň boli bičovaní jedinou informáciou. Na prvý pohľad nepodstatnou, na druhej strane však veľmi podstatnou. Sv.Otec sa chystá do Svätej zeme. Mnohým táto cesta nevyhovuje, mnohí si uvedomujú, že s ním budú televízne štáby, médiá celého sveta a že svet môže vo Svätej zemi vidieť aj to, čo za bežných okolností nevidí. Práve preto je pre mnohých dôležité, aby Sv.Otec do Svätej zeme necestoval. Skúsme si to spojiť, tajnička sa veľmi ľahko vypĺňa.
Oveľa viac pokoja mi priniesla uplynulý týždeň do duše možnosť vidieť jeden veľmi zaujímavý dokumentárny film. 84-minutová stopáž, dokumentárny film, ocenenie za najlepší dokumentárny film roku 2008 v ČR. Každý, kto sa vo filmovej tvorbe čo i len trochu vyzná, pri takýchto informáciách spozornie a spozornel som aj ja, keď som dostal tieto informácie. Bol tom počas uplynulého týždňa na návšteve v Prahe. Chystajú návštevu Sv.Otca, čiže snažíme sa komunikovať už od začiatku, pretože určite aj zo Slovenska tam pocestuje veľa ľudí. Popri tom všetkom som narazil na tento veľmi zaujímavý dokumentárny film. Zdalo by sa, že pre ČR a situáciu, ktorú tam majú, film o náboženských otázkach bude nepodstatný, nezaujímavý. Napriek tomu bol tento dokumentárny film označený za najlepší dokumentárny film roku 2008. Film o Ivetke a podivuhodných udalostiach v Litmanovej sa stal u našich susedov bestsellom. A poviem vám pravdu, keď som ten film videl, naozaj mi spadla sánka. Režisér Vít Janeček prináša trpezlivo obraz ženy, ktorá volí opatrne každé jedno slovo. Keď Ivetka prehovorí, naozaj je vidieť, že každé jedno slovo, ktoré vysloví, predtým dvakrát premyslí. Konfrontuje súčasnosť s minulosťou. Film vôbec nevynáša súdy, on prináša veľmi silný príbeh. Veľmi silný, emočný, naladený príbeh. Väčšinou až s odstupom času vie totiž človek pochopiť a prijať aj skúsenosť, ktorá sa mnohým iným môže javiť ako sláva, na druhej strane možno zlyhanie, ale mučivý pocit samoty vo chvíľach životných búrok sa nevyhýba ani tým, ktorých iní označujú za omilostených. Úvod filmu akoby navodzoval atmosféru istej nereálnosti. Až príliš mi pripomínal istý druh dokumentárnych filmov, ktoré ponúkajú skreslený a vyumelkovaný príbeh s údajnými mariánskymi zjaveniami. Postupne však režisér vytvára a vovádza diváka z omylu a namiesto sladkej selanky sa pred jeho očami začína odvíjať príbeh, ktorý pre nezainteresovaného diváka prináša stále novú a novú dynamiku. Sú to udalosti a zvraty v životnom príbehu predtým dievčaťa, dnes ženy z Litmanovej. Akoby boli veľmi silným filmovým príbehom, ktorý pripravil skvelý filmový režisér. Aj keď hlavná postava to v jednotlivých životných skúškach a peripetiách ako prejav Prozreteľnosti vôbec tak vnímať nemusí. Osobne som veľmi rád, že tento film vznikol. On neponúka lacné hodnotenie toho, či zjavenie bolo pravé alebo nepravé. Vôbec. Toto nie je podstata filmu. Ale to, čo ponúka, je trpezlivá sonda do duše človeka, ktorý má čo povedať. Nejde pritom o žiaden moralizujúci príbeh, ktorý by chcel niekoho nutne obracať alebo za každú cenu mu niečo natlačiť do hlavy. Ide o veľmi silný príbeh ľudského života, ktorý je hľadajúcim životom. A tým, že je okorenený aj situačným humorom, je to dielo, ktoré sa oplatí vidieť a veľmi sa oplatí o ňom diskutovať. Osobne som veľmi rád, že Ivetka prekonala strach z médií a že sa rozhodla spolupracovať na tomto dokumente, pretože podľa mňa je to naozaj jeden z najlepších príbehov, ktorý o ľudskej duši mohol vzniknúť. V Čechách už vyšiel aj na DVD a u nás sa chystá do filmovej distribúcie, takže je pravdepodobné, že od apríla ho uvidíme aj v našich kinách. A veľmi by som vám odporúčal, aby ste si našli chvíľku čas, bude to obdobie pôstu, aby sme si zašli do kina, ale nie sami. Aby sme o tom potom rozprávali. Nebudem prezrádzať, ale myslím si, že taká sonda do duše je veľmi zaujímavá pre každého z nás, kto si myslí, že byť Bohom omilostený, alebo ako sa aspoň zdá, je nejaká selanka životným príbehom. Už vopred upozorňujem, že tam nenájdete odpoveď na to, či tie zjavenia sú pravé alebo nie sú pravé. Vystupuje tam aj otec arcibiskup Babjak aj mnohí iní ďalší kňazi ponúkajú svoje svedectvá, svoje postoje. Ale myslím si, že pre človeka dneška chýba hlavne toto - vojsť do hĺbky a pýtať sa na dôsledky, pýtať sa na to, čo v živote vytvára človeka. My veľmi potrebujeme premýšľať, vy sa veľmi potrebujeme modliť. V dnešnej situácii, ktorá veľmi rýchlo a veľmi povrchne prináša informácie, potrebujeme vedieť tie informácie spracovať. My musíme vedieť, kadiaľ v živote kráčame, čo je pre nás podstatné, čo nie je podstatné. Myslím si, že práve k tomuto sme ako kresťania pozvaní, aby sme boli takýmto svedectvom. Aby sme naozaj mohli svedčiť o tom, že Boh k nám prehovára denne. Že to nie je Boh, ktorý nás stvoril a nechal nás samých len tak, napospas osudu. Ale že je to Boh, ktorý k nám neustále hovorí vo Svätom Písme. Znova kontrolná otázka: Kedy som mal naposledy v rukách Sväté Písmo? Pamätám si, o čom boli dnešné čítania? Pamätám si, podľa koho bolo dnešné evanjelium? To sú základné otázky, aby sv. omša nezostala pre nás len odchodená alebo len vypočutá pri rozhlasových prijímačoch, ale aby sme sa poobede, keď už bude čas, keď už budú umyté riady, keď odíde návšteva, keď si už možno aj deti trochu odpočinú, aby som si zobral do rúk Sväté Písmo, aby som si zobral do rúk Katolícke noviny, aby som si zobral dobrú literatúru, aby som si zapol niečo dobré, niečo, čo ma povzbudí, niečo, čo ma nabije do toho týždňa, ktorý zase bude určite plný, pracovný, zaťažujúci. My veľmi potrebujeme práve nedeľu využiť na to, aby sme pochopili a hlavne zacítili, že Boh má o nás záujem. Nech teda aj pre nás tie slová žalmu, ktoré sme dnes počuli, sú aj balzamom na dušu. Veríme v Boha, ktorý je našou útechou a posilou. Aj vo chvíľach ťažkých skúšok v osobnom aj v spoločenskom živote. Aby sme naozaj mohli pocítiť, že Pán uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany. On pozná počet hviezd a každú volá po mene. Veľký je náš Pán a veľmi mocný. Jeho múdrosť je nesmierna. Tichých sa Pán ujíma, ale hriešnikov ponižuje až po zem. Aj keď sa to tak na prvý okamih zrovna nezdá. Amen.