Jozef Suppa, kňaz
Možno ste čítali alebo počuli o knihe A. Frossarda s názvom: "Boh jestvuje, ja som sa s ním stretol." Opisuje v nej svoju skúsenosť. On, ateista, hlboko presvedčený o svojej neviere, ide do chrámu za svojím priateľom. A tu zažije osobné stretnutie s Bohom, ktoré vyjadrí priateľovi slovami: "Boh jestvuje, ja som sa s ním stretol." Jezuitský páter K. Rahner sa kedysi vyslovil: "Buď bude kresťan mystikom alebo nebude vôbec kresťanom." Tým chcel povedať: "Kresťan obstojí iba vtedy, ak bude žiť zo svojej osobnej skúsenosti s Bohom."
Apoštolský list s názvom Cirkev v Európe pripomína, že: "Dnešná kultúrna a náboženská situácia v Európe si vyžaduje katolíkov vyzretých vo viere a misijné kresťanské spoločenstvá, ktoré všetkým ľuďom vydávajú svedectvo o Božej láske"
Priateľ mi často zdôrazňoval: Niet nad vlastnú skúsenosť. A je v tom mnoho pravdy! Sú totiž skutočnosti, ktoré môžeme poznať len osobnou skúsenosťou.
Prečo o tomto všetkom hovoríme? Prečo je taká dôležitá osobná skúsenosť v našom kresťanskom živote? Možno sme už odpoveď naznačili. Môžeme si ju však jasne vyjadriť nedávnymi slovami Svätého Otca Benedikta XVI.: "Nikto sa nestane kresťanom len zo svojej vlastnej vôle, ale iba zo stretnutia s Ježišom Kristom. Nikto sa nemôže stať kresťanom iba sám od seba. Iba Kristus v nás môže budovať skutočný život. Stať sa kresťanom znamená oveľa viac, než akoby šlo o akúsi kozmetickú úpravu." Všimnime si to v dnešnej evanjeliovej udalosti. Ján Krstiteľ ukazuje na Pána Ježiša - Hľa, Boží Baránok. Dvaja z jeho učeníkov idú za Ježišom a oslovia ho: "Učiteľu, kde bývaš?" Čo urobí Pán Ježiš? Mohol by im nadiktovať adresu, odkázať ich na prorocké slová o Mesiášovi v Starom zákone. Ježiš ich pozýva k osobnej skúsenosti: "Poďte a uvidíte." Poznať Ježiša si vyžaduje osobne sa s ním stretnúť. Len viera, ktorú žijeme z osobného stretnutia a poznania Ježiša, môže do nášho života priniesť skutočnú zmenu, skutočnú lásku i vernosť.
Všimnime si aj v prvom čítaní Božieho slova. V ňom Boh sám oslovuje mladučkého Samuela. Božie slovo poznamená: že "Samuel ešte nepoznal Pána. Ešte sa mu nezjavilo Pánovo slovo." A pretože si myslel, že ho volá kňaz Héli, pýta sa ho: "Volal si ma?" Héli spozná, že Samuela volá Pán. Čo urobí? Vedie ho k osobnému stretnutiu: "Ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!"
Skutočné poznanie Boha, Ježiša Krista si nemôžeme dať sami. To je dar, ktorý nám dáva On sám. Nemôžeme so ho vynútiť ani zaslúžiť. Môžeme ho však prijať tak ako prijímame svetlo alebo lásku. Ježiš chce, aby sme mu verili a tak ho spoznávali. My by sme to často chceli azda obrátene. Pane, najprv sa mi ukáž, a ja ti potom uverím. Evanjelium nás učí inej ceste: Poďte a uvidíte! Uverte a budete vidieť! Robte, čo vám poviem a sami sa presvedčíte. Pána Ježiša a jeho evanjelium nespoznávame tým, že ho študujeme, ale tým, že podľa neho žijeme. Apoštol Pavol iba z osobnej skúsenosti mohol volať: "Viem, komu som uveril a som si istý. Nehanbím sa za evanjelium. Nič ma nedokáže odlúčiť od Božej lásky?" Nejde teda iba o to, že sa niečo naučíme z katechizmu. Potrebné je skutočne poznať Ježiša. On sám tvrdí: "Nie ten, kto mi hovorí: Pane, Pane, ale kto plní vôľu môjho Otca. Tento ľud si ma ctí len perami, ale jeho srdce je ďaleko do mňa." Je dobré si klásť otázku: Kde je naše srdce? Sme ďaleko alebo blízko Pána Ježiša? Poznáme ho alebo sme o ňom iba informovaní?
Ako pravdivo a úprimne sa vyznáva zosnulý básnik Milan Rúfus:
"Prázdno je, Bože, chýbaš nám. Prázdny je priestor - Tu i Tam. Jeho hrôza i veleba. Prázdno je, Bože, bez Teba. Pomysli, Bože, pomysli? To nie Ty - my sme odišli, ale my predsa prídeme ... k tebe... Buď teda, maj nás trochu rád. Keby si nebol - pod i nad - vo vnútri veci, okolo - všetko, čo je, by nebolo."
Ak chceme žiť skutočný kresťanský život, je potrebné utvárať a zachovať si s Ježišom hlboký, osobný, vrúcny vzťah. Nuž, ako je to medzi nami a Ježišom? Nemusí aj nám povedať ako svojmu apoštolovi Filipovi: "Toľký čas som s vami a nepoznáš ma?" Nezabudnime: každá obnova života, či osobného, v manželstve, v rodine, v Cirkvi a v občianskej spoločnosti, sa začína obnovou nášho vzťahu k Ježišovi. A skutočne poznať Ježiša znamená zmeniť sa. Pravdivo, hoc viac či menej prehnaným spôsobom o tom rozpráva príbeh: "Stretli sa dvaja priatelia. Jeden z nich sa stal kresťanom. Jeho neveriaci priateľ sa ho pýta: "Uveril si v Krista?" "Áno." "Potom zaiste o ňom veľa vieš. Povedz mi, v ktorej krajine sa narodil?" "Neviem." "Koľko mal rokov, keď zomrel?" "Neviem." "Vieš aspoň, čo učil?!" "Neviem." "No pravdu povediac, vieš primálo na človeka, ktorý tvrdí, že uveril v Krista." "Áno, máš pravdu. Hanbím sa, že mám tak málo vedomostí o ňom. Ale poviem ti, čo o ňom viem: Pred tromi rokmi som bol alkoholik. Mal som dlhy. Moja žena a deti sa báli, keď som sa večer vracal domov. Teraz nepijem, nemám dlhy, moje deti a žena sa nevedia dočkať, kedy sa vrátim z práce domov. To všetko urobil pre mňa Kristus. A toto je to, čo viem o Kristovi." Skutočne poznať znamená totiž zmeniť sa."
Evanjelista Ján vo svojom Prvom liste napíše, že "Boha nikto nikdy nevidel". Mohlo by sa teda javiť, že človek nemá šancu ho poznať. Odpoveďou evanjelistu je pozvanie k osobnej skúsenosti lásky: "Boha nikto nikdy nevidel, avšak ak sa navzájom milujeme, Boh je v nás, lebo Boh je láska." Som si istý, že najistejšou cestou ako nájsť Boha, je otvoriť sa láske, je prosiť o milosť dávať, o milosť skutočne milovať. Ak niekto pozná Boha, vie tiež, čo to znamená milovať. Svedectvom je Tomáš Munk, mladý jezuitský novic, ktorý sa stal kresťanom zo židovstva a neskôr ako 21-ročný zahynul v koncentračnom tábore. Jeho heslo bolo: "Milovať Krista až do zabudnutia seba." V tom je tajomstvo viery a genialita veriaceho človeka: pestovať hlboký a osobný vzťah k Ježišovi tak, aby všetko, čo človek hovorí, sa stalo skutkom lásky a vernosti Ježišovi. Vieme, že diskusie, debaty a spory zriedkakedy vypestujú ľudí milujúcich, svätcov a hrdinov. A ľudia, ktorí skutočne milujú Boha, sú osobitným spôsobom hluchí aj na posmešky tých, ktorí nechápu.
Nuž, žijeme v časoch, v ktorých mnohí spochybňujú Ježiša Krista, o ktorom sa veľa medializuje, a ktorého menej žijú tí, ktorí sa k nemu hlásia. Aké protirečenie! Ježiš ohlasovaný neraz všelijako v médiách a Ježiš zamlčovaný v našich životoch!
Nezdá sa nám úprimné a čestné vyhlásiť: Nepoznáme ťa, Ježišu, hoci vravíme, že v teba veríme, hoci sme prečítali o tebe toľko kníh! Nepoznáme ťa, Ježišu, hoci rozprávame o tebe druhým! Nepoznáme ťa, Ježišu, hoci si toľký čas s nami! Nepoznáme ťa, sme o tebe len informovaní! Ak by sme ťa totiž, Ježišu, poznali, museli by sme sa zmeniť! Ak by sme ťa poznali, nemohli by sme ťa, Ježišu, nemilovať! Ak by sme ťa poznali, Ježišu, milovali by sme aj tých, ktorí nás nemilujú! Ak by sme ťa poznali, boli by sme k sebe navzájom dobrí a nič by sme si nezávideli! Ak by sme ťa poznali, Ježišu, vedeli by sme odpúšťať a niesť svoju ťarchu života! Ak by sme ťa poznali, vedeli by sme dôverovať, dúfať, a nie zúfať. Ak by sme ťa , Ježišu, poznali, po ničom inom by sme tak netúžili, ako byť všade tam, kde si ty! Preto ťa prosíme: Daruj nám svojho Ducha. Daruj nám túžbu i schopnosť osobne ťa poznať a milovať. Amen.
