Zdroj: Slovenský rozhlas
Rastislav Hamráček SDB, Bratislava-Teplická
Zase si nechal všetky veci rozhádzané okolo postele! Načo máš skriňu a vešiaky? To musím každé ráno pozerať na našu spálňu ako po výbuchu? Riadne si ju vytočil, keď si jej nič nepovedal o chystanej dovolenke. A ty to odkiaľ vieš? Vieš, ženy si hovoria veci. A tá moja zase potom povie mne. A vidíš, mne tá moja nepovie nič, len je ticho aj tri dni.
Drahí bratia a sestry, domácnosť a pracovisko sú zrejme miesta, kde sa denne pretriasajú chyby druhých, chyby našich blízkych. Až by sa zdalo, že nie je nič ľahšie ako pripomínať niekomu jeho zlyhania, hovoriť o jeho chybách, opravovať ho. Ale nie je to tak. Vôbec to nie je ľahké. Vidíme to z toho, že ľudia naozaj radšej hovoria o chybách s druhými s inými než s tými, koho sa týkajú. Bratsky niekoho napomenúť je naozaj nie ľahké, je to skôr namáhavé, je to drina. Boh nás však nestvoril na to, aby sme tu mali pohodlný život. Naopak, dnešné Božie slovo mieri pravo do srdca života. "Keď sa tvoj brat prehreší, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata." Ježiš hovorí toto slovo svojim učeníkom, nie pohanom. Ježiš hovorí toto slovo nám dnes, v túto nedeľu, a apeluje na našu zodpovednú lásku, na tú lásku, ktorá má starosť o svojho blížneho a chce ho získať pre dobro. Evanjelista Matúš veľmi pravdepodobne touto evanjeliovou staťou reagoval na prvé problémy prvých kresťanov. Nadšenie z toho, že uverili v Ježiša možno časom trochu upadlo a oni zistili, že majú medzi sebou niekedy aj spory. Chceli vedieť, ako ich riešiť podľa evanjelia. Matúš prináša tieto Ježišove slová. Brat - ním sa myslí ten, kto je blízky. Kto je blízky vo viere, kto je blízky vo vzťahu. "Keď sa tvoj brat prehreší..." Prehrešenie znamená zísť z cesty viery, odbočiť, zablúdiť, padnúť mimo, konať proti alebo nie podľa evanjelia, nežiť tak, ako nás to učil Ježiš. "Keď sa tvoj brat prehreší, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami." Ísť a napomenúť svojho brata, svojho blížneho, jeho hlboko kresťanské. Je to totiž čin záchrany. Aj Ježiš prišiel na túto zem, aby hlásal pokánie, aby ľuďom hovoril - zmeňte sa, zanechajte zlo, učte sa robiť dobro. A tak Matúš vyzýva veriacich, aj nás, aby sme sa zapojili do Kristovho diela spásy, do Kristovho diela zachraňovať ľudí, zachraňovať ich pre život, lebo každý hriech zabíja. A tie slová: "...ak ťa poslúchne", je zaujímavé to slovo "ak". Tieto slová skrývajú v sebe jemnosť, určité rešpektovanie. Tu nejde o nejaký nátlak na druhého: musíš sa zmeniť, keď ty neprestaneš, rozvediem sa s tebou, odídem na tri dni, na tri mesiace. Tresnem drevami. Nie. Jemnosť, ktorá naznačuje, že rešpektujeme slobodné rozhodnutie druhého. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. Tieto slová nám pomáhajú prijať ešte jednu vec. Prijať fakt, ktorý prijal aj Ježiš Kristus vtedy, keď aj jeho neposlúchli, nepočúvali, neprijali ho, odvrhli, zabili ho. Tieto slová nám pomáhajú prijať to, čo prijal Ježiš - možnosť, že vy chcete druhému dobre, a on to neprijme. Odvrhne vás, nahnevá sa, vybuchne, napáli sa. Aj Ježišovi sa to stalo. Tieto slová skrývajú ešte jednu krásnu vec. Výzva Božieho slova: "Choď a napomeň svojho brata," prezrádza veľké Božie milosrdenstvo. Ježiš je ten, ktorý chce ľuďom odpúšťať, nie ich trestať, ktorý ich chce napomenúť, nie vyčítať, ktorý chce zachrániť pre život, nie naštvať svojím opravovaním, pripomínaním chýb a poukazovaním na to, čo človek nerobí dobre. Ježiš sa chce tešiť zo získania brata, z jeho návratu, z návratu človeka do vzťahu s Bohom.
Pohádali sa poobede a do večera bola dusná atmosféra. Ona sa na neho vôbec nepozrela. A teraz on tu spokojne chrápe, ako keby sa nič nedialo a ona ešte ani o polnoci nespí. Dospievajúci synovia sa v slovnej hádke celkom dobre vyvŕšili na svoju mamu a otec sa iba prizeral. A trápilo ho to, trápilo ho to do večera, ale nedokázal s tým nič urobiť. Niekedy môže byť pocit slabosti, že nevieme nič urobiť. Človek sa trápi nad vecami. Ale slová: "Choď a napomeň svojho brata," veľmi jasne hovoria, že to nie je správne. Nie je správne nechávať si veci a trápiť sa nad nimi. Evanjeliovo správnejšie a dobré je nájsť odvahu, vziať veci do rúk a ísť premodlene k blížnemu a povedať, napomenúť, povzbudiť. Ježiš chce, aby sme neboli ľahostajní voči našim blízkym, voči ich hriechom. Nám sa niekedy stáva, že sa skrývame za akési rešpektovanie slobody druhého, skrývame sa za falošné nezasahovanie do života druhého. Lenže kde niekto blízky pácha hriech, pácha zlo, tam v ňom umiera dobro, vzťah aj voči nám. A Boh chce, aby sme vtedy naozaj mali odvahu. Nie s hnevom. Napomenúť neznamená vyhrážať sa, ohovárať, vyčítať. Nerobíme hon na chyby iných. Nie. Ježiš napomína a chce to aj od nás preto, lebo miluje, lebo chce zachrániť pre život, aby sa nerozbíjali vzťahy, manželstvá a rodiny, priateľstvá. Ak hovoríme o zlyhania blízkych s inými ľuďmi, ak preberáme zlyhania rodičov s našimi kamarátmi v škole, ak preberáme chyby z manželstva, z našej domácej kuchyne vonku na ulici alebo v práci, nezískavame našich blížnych. Naopak, strácame ich. Ježiš hovorí: "Choď a napomeň. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata." Priame, úprimné, premodlené, jemné, diskrétne napomenutie pomáha, zachraňuje, znova získava naspäť pre dobro. Mám ťa veľmi rád. Mám ťa veľmi rada. A pohľad do očí. Ten pohľad, ktorý znamená odpustenie. Možno niekedy aj dotyk. Modlil/a som sa za to a chcem ťa požiadať, aby si zvážil/a to, čo robíš. Nie je to dobré. Nie je ľahké povedať takéto slová. Nie je to ľahké niekedy ani pre mňa. Ale je to jeden z najúprimnejších, najkrajších spôsobov a prejavov lásky - vedieť pokojne, s pokojným srdcom, s pohľadom priamym, možno aj naplneným úsmevom, možno nie vždy hneď po zlom čine, ale s istým časovým odstupom, prísť a povedať, vedieť dať najavo, že máme toho druhého radi a že ho chceme získať späť, že nechceme, aby sa stratil v hriechu, v zle. Ježiš povedal toto slovo svojim učeníkom. On sám takto žil. My sme jeho učeníci, sme učeníci toho Krista, ktorý bol milosrdný. Toto je jeden z krásnych spôsobov lásky. A ak sme my učeníkmi tohto Krista, kto iný by mal takto milovať, ak nie my?
