Zdroj: Slovenský rozhlas
Vladimír Vojtaššák, špirituál
Milí bratia a sestry, milí rozhlasoví poslucháči, drahí naši chorí!
"Prepáč mi, ale teraz nemám čas!" Možno už viackrát zaznela táto veta z našich úst. Niekedy sme ju vyslovili pravdivo, inokedy diplomaticky, alebo boli snáď situácie, keď sme jednoducho klamali, lebo sme sa chceli vyhnúť stretnutiu s nejakou pre nás nepríjemnou a nežiadúcou osobou. "Prepáč mi, ale teraz nemám čas pre teba!" Týchto pár slov narušilo neraz dobré vzťahy medzi ľuďmi. Manželia nemajú čas jeden pre druhého. Rodičia nemajú čas pre svoje deti. Deti nemajú čas pre svojich zostarnutých, slabých a chorých rodičov. Aj mnohé pekné priateľstvá stroskotali preto, lebo tí dvaja priatelia si už nenašli čas pre seba.
"Prepáč mi, ale teraz nemám čas!" Touto krátkou vetou môžeme v určitých životných situáciách dokonca citovo raniť druhého človeka. Nemám čas pre človeka, ktorý stratil prácu; nemám čas pre človeka, ktorý vážne ochorel; nemám čas pre človeka, ktorý je obeťou ľudských intríg a ľudskej zloby; nemám čas pre človeka, ktorý chce vyrozprávať svoju vnútornú bolesť.
Bratia a sestry, v našom každodennom životnom zhone máme čoraz menej času pre druhého človeka, ale my máme čoraz menej času aj pre Boha. "Prepáč mi, Pane Ježišu, ale teraz nemám čas pre teba!" Bratia a sestry, zaiste, že táto veta z našich úst nevyšla. Predpokladám, že nikto z nás ju nevyslovil. "Pane, Ježišu, prepáč mi, ale teraz nemám čas pre teba, teraz ma nevyrušuj!"Tieto slová sme nevyslovili, ale my ich neraz praktizujeme v živote. Boh neprichádza na objednávku človeka. Hodinu Božieho navštívenia, hodinu Božej milosti, hodinu Božieho pozvania nikto z nás si nemôže ani rezervovať, ani kúpiť. Boh prichádza do môjho osobného života, kedy to on chce a ako to on chce.
Úryvok evanjelia dnešnej nedele nám predstavuje Ježišovo podobenstvo o svadbe kráľovho syna. Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu (Mt 22, 2-3). Na veľkú svadobnú hostinu je pozvaných mnoho, mnoho ľudí. Bratia a sestry, každý jeden z nás je pozvaný na túto veľkú svadobnú hostinu, každý jeden z nás dostal pozvánku, pre každého jedného z nás je tam pripravené miesto.
Pán Ježiš v tomto podobenstve ďalej hovorí o smutnej realite: Pozvaní nechceli prísť, nemajú čas, pretože niektorí odišli na svoje pole a iní odišli za svojím obchodom (porov. Mt 22, 5). Pozvaní nemajú čas pre Boha, pozvaní sa zriekli stretnutia sa s Bohom a radšej uprednostnili svoje ľudské, egoistické plány. Ak človek nemá čas pre Boha, ak človek premárni hodinu Božieho navštívenia, hodinu Božieho pozvania, môže to neraz pre človeka znamenať večnú tragédiu.
Bratia a sestry, prečo nemáme čas pre Boha? Prečo niekedy tak ľahko odmietneme Božie pozvanie? Príčiny sú viaceré: Naše otupené srdce. Naše oči, ktoré nevidia. Naše uši, ktoré nepočujú. Naša pamäť, ktorá zabúda na Božie dobrodenia. Naša ľudská nechápavosť (porov. Mk 8, 17-21).
Otupené srdce. To je srdce rozdelené. To je srdce ešte stále obťažené pozemskými starosťami, pripútané k materiálnym veciam. To je srdce, v ktorom niet miesto pre Boha.
Oči, ktoré nevidia. Ježiš viackrát poukazuje na duchovnú slepotu slovami: Máte oči, a nevidíte (Mk 8, 18). Ak chceme, tak môžeme našimi očami vidieť znamenia Božej prítomnosti a Božej starostlivosti. Ale tiež môžeme vidieť ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Kňaz a levita z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi mali oči, ktoré nevideli poraneného a ozbíjaného človeka.
Uši, ktoré nepočujú. Ježiš hovorí: Máte uši, a nepočujete (Mk 8, 18). Veľakrát počujeme Božie slovo, počujeme Božie pozvanie a nežijeme podľa neho, neuskutočňujeme ho v praxi. Veľakrát počujeme hlas nášho blížneho, hlas volajúceho pomoc a nemáme pre neho čas, ponáhľame sa.
Tak ľahko zabúdame na Božie dobrodenia. Ježiš pripomína apoštolom dve zázračné rozmnoženia chleba: Koľko košov ste naplnili odrobinkami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom? A potom sedem chlebov štyrom tisícom? (porov. Mk 8, 19-20). Ani my nezabúdajme na mimoriadne chvíle Božej blízkosti. Nezabúdajme na Božie dary a dobrodenia.
Nechápavosť. Človek slabej viery, alebo človek bez viery, nemôže pochopiť a porozumieť Božím plánom, ani Božiemu pôsobeniu. Bez viery nedokážeme nikdy prijať Božie pozvanie.
Vo Svätom písme máme konkrétne príklady Božieho navštívenia, Božieho pozvania, a to v živote rôznych ľudí a pri rôznych životných okolnostiach. Mýtnik Zachej počul Ježišovu výzvu: Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome (Lk 19, 5). Zachej počúvol a prijal Ježiša nielen do svojho domu, ale aj do svojho srdca. Mýtnik Lévi počul Ježišovo pozvanie: Poď za mnou! (Mt 9, 9). On sa od tej chvíle stal Ježišovým učeníkom. Žena, cudzoložnica počula Ježišovo odpustenie: Neodsudzujem ťa. Ale choď a už nehreš! (Jn 8, 11). Ježišovo slovo odpustenia zmenilo jej život. Bohatý mládenec bol vyzvaný Ježišom k nasledovaniu: Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným! Potom príď a nasleduj ma! (Mt 19, 21). Ale on neprijal Ježišovo pozvanie, a preto zosmutnel. Obsluhujúci na svadbe v Káne počuli Ježišov príkaz: Naplňte nádoby vodou! (Jn 2, 7). Oni to urobili a strach z nedostatku vína sa premenil na radosť z množstva výborného, kvalitného vína.
Pred troma rokmi som stretol v Taliansku skupinu mladých rehoľníkov. Išlo o nejakú novovznikajúcu rehoľu, ktorá mala veľa spoločného so spiritualitou sv. Františka. Moju pozornosť na ich vonkajšom oblečení upútala jedna vec. Každý z nich mal na koženom opasku upevnené na pravej strane kožené puzdro, v ktorom bolo malé vydanie kompletného Svätého písma. Keď som to zbadal, napadla ma asociácia s dnešným moderným človekom.
Aj dnes mnohí ľudia majú na opaskoch upevnené malé puzdra a v nich mobilné telefóny.
Už spomenutí rehoľníci mi vysvetľovali, že chcú mať stále po ruke Sväté písmo. Pretože vo Svätom písme hľadajú odpovede na vzniknuté každodenné situácie, nachádzajú povzbudenie a silu v skúškach a v utrpení, nachádzajú inšpiráciu do budúcnosti, jednoducho chcú byť stále otvorení na Božie pozvanie, ktoré im prichádza cez slovo Svätého písma.
Bratia a sestry, my sme si už tiež zvykli, aby sme mali stále po ruke mobil. Veď koľkokrát berieme denne do rúk mobil, aby sme sa presvedčili, či nie je tam náhodou neprijatý hovor, alebo nejaká SMS. Mnohí ľudia dnes dokonca túžia po tom, aby boli vyrušovaní mobilom, pretože to je znamením, že niekto na nich myslí. Bratia a sestry, kiežby tento vzťah, ktorý máme k mobilu, sa preniesol aj ku Svätému písmu. Tak ako zvykneme niekoľkokrát denne prijímať a overovať si ľudské hovory a správy, aby sme aj cez častejšie otváranie Svätého písma prijímali Božie posolstvá, Božie pozvanie a overovali si Božie SMS. Mnohí ľudia v dôsledku rýchleho životného štýlu majú čím ďalej menej času pre Boha. Ale i napriek tomu je pozoruhodné, že Boh má stále čas pre nás ľudí, že Boh má čas pre mňa, že Boh na mňa nezabúda. Hodina Božieho navštívenia, hodina Božieho pozvania má svoju dynamiku, ktorú veľmi výstižne opisuje apoštol Ján v Apokalypse: Stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou (Apk 3, 20). Tento verš predstavuje tri základné prvky Božieho pozvania, ktoré môžeme prežívať každý deň:
1. Stojím pri dverách a klopem. Boh prichádza k dverám nášho srdca a klope. Trpezlivo čaká. Čaká na naše slobodné rozhodnutie. Jedna z možností je aj táto: "Prepáč, Pane, ale teraz nemám pre teba čas".
2. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem. Počúvnuť Pánov hlas, znamená prijať jeho slovo, otvoriť sa Božiemu slovu, nechať sa premieňať Božím slovom. Aj srdce emauzských učeníkov horelo, keď Pán im vysvetľoval Písma.
3. Budem s ním večerať a on so mnou. Obraz večere, obraz svadobnej hostiny, to je predsa slávenie Eucharistie, to je naša účasť na svätej omši.
Bratia a sestry, milí rozhlasoví poslucháči a drahí naši chorí! Boh nám každý deň ponúka svoje pozvanie. Pozvanie na slávenie svätej omše. Pozvanie k počúvaniu Božieho slova. Pozvanie slúžiť našim blížnym. Pozvanie rozdávať lásku a pokoj. Preto nevyhovárajme sa, že nemáme čas, ale využime naplno všetky pozvania, ktoré nám Boh ponúka. A tak prosme Boha slovami modlitby:
Bože, daj mi srdce čisté, aby patrilo tebe. Otvor mi oči, aby som videl. Uzdrav mi uši, aby som počul. Posilňuj mi pamäť, aby som nezabúdal na tvoje dary a dobrodenia. Lebo len tak môžem pochopiť, aká je tvoja vôľa v mojom živote. Amen.
