Zdroj: Slovenský rozhlas
Mons. Vendelín Pleva, riaditeľ SSV
Drahí bratia a sestry, drahí rozhlasoví poslucháči, zvlášť chorí a trpiaci!
Čakáme, že budeme spasení po našej smrti, že dosiahneme vykúpenie, slávu večnosti. Avšak táto udalosť, ktorú sme si vypočuli, nám naznačuje, že človek sa nemusí premeniť až vtedy, keď zomrie. Vidno to i na živote Ježiša Krista, ktorý síce prišiel pre to, aby vstal z mŕtvych, aby nám ukázal, ako vyzerá človek oslávený, ako vyzerá to, keď človek môže žiť spoločenstvo s Bohom, ale ukazuje nám, že i tu na zemi je možné čosi urobiť tak, aby človek zmenil svoj vzhľad, aby zmenil sám seba, aby v spolupráci s Bohom naozaj vyzeral inak. Táto udalosť nám to jasne dosvedčuje. Pán Ježiš odchádza s 3 učeníkmi na vrch Tábor, ale ukazuje týmto vyvoleným, že človek už tu na zemi môže so sebou urobiť veľkú zmenu, keď spolupracuje s Bohom. Táto zmena neprišla sama od seba. Boh je ten, kto robí túto zmenu, a v tomto prípade ju urobil na svojom Synovi. My nemôžeme očakávať, že niekedy na pozemskom putovaní kohokoľvek z nás sa stane takáto takáto zmena, že by sme žiarili ako Kristus na vrchu Tábor. Ale predsa môžeme urobiť podobnú premenu tým, že sa dopracujeme do toho štádia, že budeme Kristovi podobní. Naše úsilie nesmeruje iba k tomu, že po smrti niečo z nás bude. Ale naše úsilie má byť zamerané na to, že my chceme už teraz zo seba niečo spraviť a chceme tak s Bohom spolupracovať, že on dokáže zmeniť dokonca náš vzhľad, pohľad iných ľudí na nás.
Ježiš Kristus zobral so sebou svojich učeníkov, ktorí sa dokázali na túto udalosť pozrieť, prežiť ju a aj oni mali obrovský zážitok. My sa môžeme pasovať iba do úlohy jeho učeníkov, môžeme Ježiša nasledovať, Ježiša poznávať a až potom sa môžeme s ním stotožniť a byť akoby druhým Kristom. Najprv musíme Ježiša poznávať. Nemôžeme nasledovať niekoho, koho nepoznáme. Svedectvo toho je nám sv. Pavol. On je jeden z jeho učeníkov, ktorý mal mimoriadnu cestu prv, ako sa stal jeho apoštolom. S Ježišom sa nestretol počas pozemského putovania, ale napriek tomu zažil s ním zážitok, ktorý tak zmenil jeho život, že on Ježiša nasledoval a položil za neho život. Ani on ani my nemáme možnosť stretnúť Krista ako človeka tu na zemi. Ak podobne ako Pavol si povieme, že chceme čo najviac spoznať toho, koho považujeme za Boha, za nášho Vykupiteľa, vtedy môžeme byť tak presvedčení v neho, že dokážeme za neho položiť život. Poznanie Ježiša Krista si vyžaduje veľkú námahu. Nie je to jednoduché a samozrejmé. Sv. Pavol sa musel pýtať iných apoštolov, kto to bol Kristus, musel mať v Ježišovi istú autoritu. Pred bránami Damasku zažil obrovský zážitok, ktorý ho úplne zmenil. Aj my by sme mali hľadať tú možnosť, aby nás Ježiš Kristus mohol zasiahnuť, aby sme sa mohli utvrdiť v tom, že Kristus je môj Boh, a nikto mi to nemôže vziať. V súčasnosti cítime, že zlý duch má veľmi premyslenú stratégiu na to, aby nám túto istotu vzal. Koľkokrát počúvame: Žil Ježiš Kristus vôbec? V posledných týždňoch sme vraj našli hrob Ježiša Krista. Ježiš Kristus bol len učiteľ alebo mal potomstvo? Máme obrovské tlaky, aby niekto spochybnil, že Ježiš Kristus bol naozaj Boží Syn a Vykupiteľ. Keď už aj takáto vec v nás zostane, zase cítime iné tlaky, keď nám chce niekto povedať: Pozrite sa na tých, ktorí v neho uverili, ako tí žijú, na tých, ktorí sú jeho zástupcovia na zemi, aké majú oni slabosti, čo všetko vraj oni urobili? Takto je človek zneisťovaný len preto, aby sme nemohli v pokoji pracovať na sebe s tým presvedčením, že Kristus je môj Spasiteľ a Boh. Ak by sa nám podarilo byť v tejto istote pevnými, je potrebný ďalší krok. Je potrebné pracovať na sebe tak, aby sme Ježiša Krista nielen poznali, ale aj žili to, čo od nás očakáva. Jedna vec je brať Ježiša Krista ako toho, ktorého poznám, ktorého učenie som pochopil, druhá vec je žiť podobne ako on. Nasledovanie Ježiša je náročné, pretože v každej dobe človek vidí, že dá sa žiť aj iný štýl života. Človek môže podľahnúť aj iným témam života a môže si vybrať aj ľahšiu cestu. Kristus vyžaduje to ľudsky zložitejšie. Avšak nasledovať Ježiša Krista znamená vedieť si vybrať správny smer. Apoštoli to pochopili. Oni s Ježišom Kristom žili a vedeli, že napriek tomu, že aj On bol konfrontovaný s dobou, videli ako ho ľudia osočujú, niektorí ho považovali za diabla, keď vyháňal diablov, pomohol ľuďom v sobotu, povedali porušuješ prikázanie. Jedával s hriešnikmi ty si taký ako oni. Aj oni boli neustále pod takým tlakom spochybňovať, či je naozaj Božím Synom. napriek tomu vydržali a Ježiša Krista nasledovali, tým, že robili to, čo On.
Sme pri udalosti, ktorú prežívame dnes. Ježiš vystúpil na horu Tábor, aby sa premenil. Ale nepovedal svojím učeníkom: Poďte so mnou na vrch a ja sa vám ukážem vo svojej sláve. Ale On ich pozval na modlitbu. Vystúpil na vrch modliť sa. Počas modlitby sa zmenil. Toto je konkrétny prvok, pomocou ktorého aj my máme kráčať zase bližšie za Kristom. Rozhovor s ním. Osobná debata, nachádzanie si voľného času tak, aby sme spolu s ním prežívali voľné chvíle, ale i tie chvíle, ktoré sú naplnené aktivitami, nepochopením, utrpením, samotou. Všetky tieto chvíle nás Ježiš pozýva prežiť spolu s ním. Dáva nám ďalší prostriedok na to, aby sme sa s ním zjednotili. My budeme mať to šťastie o pár chvíľ stretnúť sa s ním pri obetnom stole a prijať Ježiša Krista osobne. To je vrcholná fáza nášho spojenia s Ježišom Kristom. Ježiš Kristus nás dokáže premeniť aj tým, že on sám bude môcť vďaka nášmu rozhodnutiu vstúpiť do nášho života. Keď budeme mať príležitosť dnes si odniesť Krista z kostola domov, do našich príbytkov. Dnes v našich domoch nebudeme sami, bude s nami Kristus. Aj toto vedomie nám môže napomôcť k tomu, že sa dokážeme premeniť, že dokážeme Krista nosiť vo svojom srdci tak, že z neho budeme mať radosť nielen my sami, ale budeme žiariť pred tými ľuďmi, ktorí nás stretnú.
Prosme, aby dnešná nedeľa bola návodom, ako zmeniť svoj vzhľad tu na zemi. Nie iba čakať na to, čo bude z nás po smrti. I keď i to je podstatné, ale chceme dnes prijať Krista tak, že sme v neho presvedčený, že ho nasledujeme, že s ním chodíme, že ho nosíme v tomto svete, do ktorého sme poslaní. Nie je možné, aby všemohúci Boh neurobil svoje dielo i prostredníctvom slabých ľudí, ako sme my. My mu chceme dnes dôverovať v to, že podstatné dielo, ktoré chce urobiť vo svete, urobí aj napriek našim slabostiam. On robí spásu celého ľudstva, a preto použije aj nás, také slabé nástroje pre to, aby ľudia mohli zbadať, že On je tu. Prosme o to, aby sme boli dnes nositeľmi Ježiša Krista v tomto svete. Nech nám v tom pomáha aj spojenie sa s Ním v dnešnej Eucharistii. Amen.
