..::Homílie z Kostola Svätej Rodiny::..

Slovesnký rozhlas

Jozef Dúc, farár

Milé  deti,  milá  mládež,  bratia  a  sestry,  milí  rozhlasoví  poslucháči,  tí,  ktorí  ste  doma  pri  svojich  chorých,  pri  svojich  deťoch  alebo  v  zamestnaní,  tí,  ktorí  sa  nemôžete  zúčastniť  na  sv.omši  v  spoločenstve  svojich  veriacich, pašie,  ktoré  sme  si  práve  vypočuli,  sú  udalosťou,  ktorá  sa  stala  takmer  pred  2000  rokmi.  Bolo  by  veľkým  nešťastím,  keby  sme  to,  čo  sme  práve  počuli,  považovali  za  spomienku  na  niečo  dávne,  čo  sa  nás  nedotýka.  Pán  Ježiš  zomrel  za  všetkých  ľudí  všetkých  čias,  teda  aj  za  mňa,  ktorý  žijem  dnes.  Z  tohto  hľadiska  je  jeho  utrpenie  a  smrť  aj  pre  mňa  teraz  udalosťou  súčasnou,  čo  sa  dotýka  bezprostredne  môjho  života.  Jeho  láska  nie  je  minulá,  ale  je  prítomná.  Ale  je  tu  ešte  ďalší  dôležitý  pohľad.  Ježišovo  utrpenie  a  smrť  je  i  pre  mňa  cestou.  Aj  dnes  predsa  existuje  utrpenie,  smrť,  choroba,  zrada,  sklamanie.  Aj  dnes  je  človek  nútený  k  týmto  veciam  zaujať  stanovisko.  Niekedy  nechceme  tieto  stránky  života  vidieť.  Skôr  sa  utešujeme  nádejou,  že  je  otázkou  času,  pokroku,  kedy  budú  bolestivé  stránky  nášho  života  odstránené.  Alebo  jednoducho  pred  bolestivými  stránkami  utekáme  a  keď  sa  stane,  že  nás  dostihnú,  hľadáme,  na  koho  by  sme  zvalili  vinu  -  či  na  lekára,  na  životné  okolnosti,  na  spoločnosť  a  niekedy  aj  na  samotného  Boha.  Akoby  sa  zvalením  viny  na  niekoho  vec  vyriešila.  My  ale  pašiovým  príbehom,  ale  i  v  celom  evanjeliu  vidíme,  že  Boh  nám  nesľubuje  život  bez  trápenia  a  smrti.  Ani  tieto  veci  nevysvetľuje.  On  pre  nás  robí  omnoho  viac.  Tým,  že  Ježiš  prijal  ľudský  osud  neúspešnosti,  utrpenia  duševného  a  telesného  a  smrť,  že  touto  cestou  došiel  k  svojmu  povýšeniu,  došiel  k  Otcovi,  a  tým  všetkým  aj  pre  nás  pripravil  cestu.  Cestu,  ktorá  nevedie  mimo  týchto  skutočností,  ale  cestu,  ktorá  vedie  práve  skrze  ne.  Nevedie  k  nijakým  predstavám  lepšieho  zajtrajška,  ale  vedie  k  Bohu,  nášmu  Otcovi,  k  plnému  spočinutiu  v  ňom  a  v  jeho  blízkosti.  Utrpenie,  choroba,  neúspech,  smrť,  to  sú  sami  o  sebe  skutočnosti  nielen  zlé,  ale  nevieme  im  dať  zmysel.  Vieme,  že  samé  o  sebe  nikam  nevedú.  Ale  tým,  že  Ježiš  ich  prijal  do  svojho  života,  tým,  že  sa  s  nimi  stotožnil,  urobil  z  nich  cestu  k  Otcovi,  teda  cestu  k  spáse,  tým  im  dal  zmysel.  Alebo  môžeme  povedať  -  zbavil  tieto  temné  stránky  ich  nezmyselnosti. 
Bratia  a  sestry,  tak  aj  my,  keď  Ježišovi  veríme,  nesmieme  zostať  v  nijakom  oblaku  pomyselných  útech,  klamov  alebo  neskutočných  životných  nádejí.  Naopak,  sme  oslobodení  od  strachu  nezmyselnosti,  od  tlaku,  ktorý  by  nás  nútil  nevidieť  tieto  tienisté  stránky  života.  Jedným  slovom,  sme  oslobodení  k  prijatiu  kríža,  k  prijatiu  krížov,  ktorých  sa  v  živote  nikto  nezbaví  a  ktorým  sa  nikto  nevyhne.  A  my  sa  nemusíme  ani  utešovať  nepravdami,  ani  nemusíme  utekať  pred  stretnutím  so  zlom.  Ale  môžeme  tieto  veci  s  dôverou  prežívať,  ísť  s  nimi  až  k  cieľu,  nášmu  Bohu.  Pašie  nám  neponúkajú  ilúziu  života  bez  bolesti,  ale  nám  dávajú  silu  k  prežitiu  toho  bolestivého,  čomu  sa  nevyhnem.  A  ukazujú  nám,  že  utrpenie  nie  je  niečo,  čo  má  význam  len  pre  nás  samých,  ale  čo  prináša  ovocie,  požehnanie,  pomoc  aj  druhým,  že  je  to  cesta  k  vykúpeniu  sveta.  A  preto  aj  my  nebojme  sa  objať  svoj  každodenný  kríž.  Nebojme  sa  prijať  práve  túto  cestu,  ktorú  nám  Ježiš  ukázal  svojím  príkladom,  kde  On  nám  dáva  vedomie,  že  pri  každom  kríži,  ktorý  berieme  na  svoje  plecia,  Ježiš  stojí  pri  nás  a  nesie  ho  s  nami.  On  nám  dáva  túto  nádej  a  istotu,  ktorú  máme,  že  smrťou  život  nekončí,  ale  že  cez  smrť  sa  ide  k  životu.  To  je  pre  nás  výzva,  aby  sme  pochopili  toto  tajomstvo,  ktoré  vedie  k  životu,  ktoré  je  zavŕšenie  práve  k  tomu,  kde  Ježiš  hovorí,  že  On  nezostal  len  na  kríži  a  bol  pochovaný,  ale  vstal  z  mŕtvych.  Toto  je  posolstvo  nás  kresťanov,  aby  sme  aj  my  počas  týchto  dňoch  Veľkého  týždňa  prešli  spolu  s  Ježišom  tieto  jeho  ťažké  chvíle,  aby  sme  boli  blízko  jeho  srdcu,  aby  sme  mu  rozumeli,  aby  sme  pochopili,  že  aj  pre  nás  má  pripravené  víťazstvo,  že  my  s  Ježišom  nemôžeme  zomrieť,  ale  zvíťaziť.  Ale  len  vtedy,  keď  prijmeme  svoj  každodenný  kríž,  keď  ho  objímeme  a  spolu  s  Ježišom  kráčame  k  tomuto  víťazstvu,  ktoré  má  aj  pre  nás  pripravené.  Amen.