..::Homílie z Kostola Svätej Rodiny::..

Slovenský rozhlas

ThLic. Jozef Vadkerti, farár v Poduanjských Biskupiciach

Drahí  bratia  a  sestry,  drahí  rozhlasoví  poslucháči!

Na  začiatku  pôstneho  obdobia  sme  pozvaní  hľadieť  na  Ježiša,  ktorý  nás  vykúpil  svojím  krížom  a  svojím  zmŕtvychvstaním.  Aj  liturgia  dnešnej  nedele  sa  nám  snaží  priblížiť  toto  tajomstvo  a  približuje  nám  ho  dvoma  cestami.  Ponúka  epizódu  z  dejín  spásy,  zo  Starého  zákona.  A  v  Evanjeliu  nám  ponúka  Ježiša,  ktorý  je  naplnením  všetkých  predobrazov,  ktoré  nám  Starý  zákon  ponúkol.  V  Starom  zákone  máme  predobrazy  -  udalosti,  ktoré  sa  odohrali,  ktoré  niečo  naznačujú,  ale  ešte  nie  sú  dokonalé  a  v  plnosti  sa  napĺňajú  až  v  Kristovi.  Aj  sv.Peter  aj  sv.Pavol  veľmi  pekne  obajvujú  vo  svojich  listoch  tieto  predobrazy.  Peter  nám  hovorí  o  korábe  ako  predobraze  krstu,  lebo  cez  vodu  sa  niektorí  zachránili  tak,  ako  v  krste  sa  zachraňujeme  a  stávame  sa  Božími  deťmi.  Ale  drevo  korábu  je  predobraz  aj  niečoho  iného.  Tak  ako  vďaka  drevenému  korábu  sa  zachránila  jedna  rodina,  tak  sa  vďaka  drevu  kríža,  na  ktorom  zomiera  Ježiš  Kristus,  zachraňuje  celé  ľudstvo.  Predobraz  je  nedokonalý.  Zachraňuje  sa  jedna  rodina  a  táto  záchrana  nie  je  v  plnosti.  Je  iba  do  času.  Zachraňujú  si  pozemský  život.  Ale  vzhľadom  na  to,  že  ešte  nie  je  dokončená  naša  spása  Kristovým  vykupiteľským  dielom,  umierajú  v  hriechu.  Kristus  prináša  dokonalú  spásu  pre  všetkých.  A  takisto  môžeme  povedať,  že  evanjelium  nám  ponúka  už  jednu  plnosť.  Ukazuje  nám  Ježiša,  ktorý  žije  svoj  život  v  plnosti  a  ktorý  sa  postí  dokonale,  ktorý  sa  postí  tak,  ako  je  to  Bohu  milé.  V  Starom  zákone  máme  predobrazy  týchto  pôstov.  Vieme,  že  Izraeliti  sa  mnoho  postili  a  vedeli  sa  postiť.  Postili  sa  v  nebezpečenstvách,  keď  boli  ohrození  nepriateľom,  postili  sa,  keď  upadli  do  hriechu  a  ľutovali  svoje  nedokonalosti,  svoje  slabosti,  poklesky  a  kajali  sa.  Vedeli  sa  postiť.  Možno  z  tých  proroctiev,  ktoré  sme  čítali  aj  teraz  od  začiatku  pôstneho  obdobia,  kde  ich  proroci  napomínajú  a  karhajú  za  nesprávne  pôsty,  to  tak  nevyzerá,  ale  kto  niečo  robí,  robí  aj  chyby.  A  skutočne  aj  oni  možno  niekedy,  častejšie  alebo  zriedkavejšie,  upadli  do  pokušenia  brať  pôst  ako  nejaký  výkon,  ktorým  si  môžem  niečo  zaslúžiť  alebo  ako  nejaký  automatizmus.  Hodím  modlitbu  a  ty  ma,  Pane,  za  to  ochráň  od  môjho  nepriateľa,  ty  za  to  požehnaj  moje  podnikanie,  môj  obchod,  môj  život  a  všetko,  čo  mám,  požehnaj,  požehnaj  moju  rodinu.  Preto  by  sme  si  na  začiatku  pôstneho  obdobia  mohli  položiť  otázku:  Aký  je  to  ten  správny  pôst,  ktorému  nás  Kristus  učí  a  ktorý  nám  on  v  plnosti  predkladá? 

V  pôstnom  období  a  v  pôste  nejde  o  výkon.  Nejde  o  to,  aby  som  si  ja  niečo  naordinoval,  a  potom  sa  snažil  dokázať  to.  Zaujímavé,  že  sv.  František  Assiský  si  dával  veľmi  prísne  pôsty.  Aj  tak  žil  veľmi  prísnym  kajúcim  životom  a  ešte  počas  40-denného  pôstu  si  dal  ešte  prísnejšie  skutky  pokánia.  A  keď  sa  už  blížil  koniec  pôstneho  obdobia,  na  veľké  počudovanie  všetkých  tento  svoj  pôst  porušil.  Všetci  sa  pýtali:  Prečo  to  robíš?  Už  si  toľko  vydržaťl?  Prečo  teraz  ku  koncu  poľavuješ?  On  povedal:  Aby  som  neupadol  do  pýchy.  Aby  som  si  nemohol  povedať  -  dokázal  som  to.

Drahí  bratia  a  sestry,  dospelý  kresťan,  a  teda  každý  kresťan,  ktorý  prijal  sviatosť  birmovania,  by  mal  mať  stabilný  duchovný  život,  ktorému  nie  je  potrebné  niečo  navyše  pridávať.  Niekedy  náš  duchovný  život  vnímame  presne  takto.  Našiel  som  peknú  modlitbu,  peknú  pobožnosť,  tak  si  to  pridám.  Potom  hromadím  jednu  modlitbu  za  druhou  a  musím  sa  potom  všetky  pomodliť,  lebo  keď  náhodou  na  niečo  zabudnem  alebo  nemám  čas,  nesplnil  som  to,  čo  som  Bohu  sľúbil,  a  tak  modlitba  pre  mňa  prestáva  byť  radostné  stretnutie  sa  s  Bohom,  ale  je  pre  mňa  kríž,  bremeno,  ktoré  musím  niesť,  lebo  keď  to  nespravím,  Boh  sa  na  mňa  nahnevá,  alebo  ma  nepožehná,  alebo  ma  stretne  niečo  zlé,  nejaké  nešťastie.  Dospelý  kresťan  má  mať  pravidelnosť  v  duchovnom  živote,  kde  má  miesto  každodenná  modlitba,  rozjímanie,  čítanie  Svätého  Písma,  pravidelná  sviatosť  zmierenia,  pravidelná  účasť  na  Eucharistii.  Samozrejme,  každý  si  to  prispôsobuje  podľa  svojho  stavu  a  podľa  svojich  možností.  Ale  dôležitá  nie  je  kvantita,  ktorá  sa  dáva,  ale  pravidelnosť,  s  ktorou  sa  tento  duchovný  život  vedie.  Samozrejme,  pokiaľ  nemám  takúto  pravidelnosť,  pôst  je  pre  mňa  príležitosť  začať.  Uvedomiť  si:  Pane,  už  toľkokrát  som  ti  sľúbil,  že  sa  budem  pravidelne  modliť,  že  budem  pravidelne  čítať  Sväté  Písmo,  že  budem  pravidelne  pristupovať  k  sviatostiam,  a  nikdy  sa  mi  to  nedarí.  Teraz  cez  pôst  to  chcem  začať,  aby  som  potom  mohol  v  tom  pokračovať.  Ak  už  máme  túto  pravidelnosť,  cieľom  je  spraviť  revíziu.  Nie  tak  kontrolovať  kvantitu,  ale  kvalitu.  Či  som  náhodou  v  duchovnom  živote  nezovšednej,  či  som  neupadol  do  stereotypu,  či  ešte  stále  vnímam  Ježiša  Krista  ako  môjho  osobného  Boha,  Vykupiteľa  a  Spasiteľa,  ktorý  so  mnou  počíta,  ktorý  ma  miluje  a  ktorý  na  mňa  pri  svojom  utrpení  myslel  a  ktorý  skutočne  chce  so  mnou  prežívať  osobný  vzťah?  Je  dobré  položiť  si  túto  otázku.  Tiež  je  tu  obrovská  možnosť  na  rast  v  čnostiach.  A  tu  môžeme  napredovať  stále.  Keď  sa  obzrieme  okolo  seba,  vidíme,  že  žijeme  v  uponáhľanom  konzumnom  svete.  Práve  pôst,  ktorý  je  taký  nemoderný,  nás  môže  naučiť  iným  hodnotám.  Len  keď  sa  niečoho  zrieknem,  keď  sa  naučím  znášať  nedostatok,  vtedy  si  môžem  uvedomiť,  že  existujú  aj  iné  hodnoty.  Keď  sa  naučím  uvedomovať  si,  že  nemusím  hneď  mať  to,  čo  majú  všetci,  nemusím  byť  nasýtený  hneď,  ako  zacítim  túžbu  po  nejakom  jedle  alebo  nápoji,  ale  môžem  počkať,  aby  som  sa  cvičil  v  čnostiach  -  trpezlivosti,  miernosti,  sebaovládaní  a  vďaka  tomu  aj  budoval  svoj  charakter  a  nadobúdal  aj  ten  krásny  dar,  ktorý  nám  Pán  dal,  dar  slobody.  To  ma  môže  niekam  posunúť.  Keď  človek  nemá  charakter  a  je  otrokom  svojich  vášní,  je  veľmi  ľahko  ovládateľný.  Je  ako  autíčko  na  diaľkové  ovládanie,  ktoré  niekto  z  diaľky  ovláda.  Som  otrokom  svojich  nerestí  alebo  svojich  žiadostí?  Tak  ma  niekto  ovláda.  Budeš  poslúchať?  Tak  ti  to  dám.  Nebudeš  poslúchať?  Tak  ti  to  vezmem.  Ale  ak  sa  pôstom  a  sebaodriekaním  cvičím  v  tom,  že  nemusím  mať  hneď  všetko,  viem  sa  ovládať,  viem  byť  mierny,  vtedy  sa  môžem  účinne  brániť  proti  manipulácii.  Ty  ma  chceš  niečim  ovládať?  Mňa,  ktorý  som  slobodný?  Nemáš  na  to.  A  môžem  sa  takému  manipulátorovi  pekne  pozrieť  do  očí,  aj  sa  mu  môžem  do  očí  smiať,  lebo  ja  som  slobodný,  lebo  ja  mám  svoj  charakter,  ktorý  som  si  vypestoval  aj  vďaka  pokániu  a  sebaumŕtvovaniu.

Pôst  je  aj  obrovská  príležitosť  pre  chorých  a  starých  ľudí.  Príležitosť  zamyslieť  sa  nad  životom  Ježiša  Krista  a  uvedomiť  si  jednu  hlbokú  pravdu:  Pán  ma  nevykúpil  33  rokmi  svojho  verejného  účinkovania,  či  to  bol  jeho  skrytý  život  alebo  jeho  trojročný  aktívny  život.  Ale  tým,  čím  nás  vykúpil,  boli  tri  hodiny  jeho  utrpenia  a  smrti.  To  je  to,  čo  nám  prináša  vykúpenie.  A  práve  toto  môže  byť  nádej  aj  pre  tých,  ktorí  klesajú  a  uvedomujú  si,  že  už  vďaka  strate  síl  nemôžu  toľko  konať  a  byť  takí  aktívni,  ako  by  chceli,  lebo  cítia  starobu,  chorobu,  začínajú  upadať  do  melanchólie  a  zmocňuje  sa  ich  pocit  zbytočnosti.  Nie  je  to  pravda.  Aj  ja  svojím  utrpením,  svojím  trpezlivým  nesením  kríža  môžem  omnoho  viac  dosiahnuť  a  získať  omnoho  viac  milostí  ako  svojím  aktivizmom,  ako  svojou  celoživotnou  činnosťou  tak,  ako  nám  to  dokazuje  život  nášho  Pána  Ježiša  Krista.

Drahí  bratia  a  sestry,  na  začiatku  pôstneho  obdobia  môžeme  sa  stíšiť  a  zamyslieť  sa  nad  tým,  akým  spôsobom  chceme  prežiť  týchto  40  dní.  Amen.