Zdroj: Slovenský rozhlas
Jozef Dúc, farár
Milé deti, milá mládež, drahí bratia a sestry, milí rozhlasoví poslucháči,
milé mamičky a staré mamičky,
v súčasnosti sa stretávame s rôznymi kontrastmi. Keď ľudia niečo sledujú, chcú za tým kontrastom niečo vidieť, niečo, čo im má niečo priblížiť, sprítomniť. Aj my tu v Petržalke máme jeden kontrast, ktorý je v blízkosti kostola. Je to Technopol, veľké stredisko biznisu, kde svieti reklama, a máme tu náš chrám. Keď ľudia niečo robia, hľadajú práve to, čo za to budú mať, zisk, úspech, ako z toho môžu profitovať. Takisto ľudia, ktorí prichádzajú, aby obchodovali, chcú mať čo najlepšie výnosy. Takisto aj my prichádzame do nášho chrámu a môžeme sa pýtať: Čo budeme mať z toho, že dnes je slávnosť Ducha Svätého? Čo si ja odnesiem z tejto slávnosti? Je to dobrá otázka práve preto, aby sme pochopili, že aj z nášho priateľstva s Ježišom, ktoré prežívame, máme takisto obdarovanie, ktoré je vzájomné. Je to vzájomná láska. My sme sa spoločne pripravovali novénou k Duchu Svätému, kde sme prosili o dary Ducha Svätého, ktoré sa majú prejaviť. Sv.Pavol povedal, že práve život v Duchu Svätom je prejavený týmito darmi, ktorými sú láska, radosť, pokoj, spravodlivosť. To je vyjadrením toho, kde môžeme aj my pokračovať. Všetko to, čo potrebujeme k životu. Preto aj dnešná slávnosť, ktorá je Zoslaním Ducha Svätého, je obdarovaním. Prichádzame, aby sme sa spolu modlili s apoštolmi i s Pannou Máriou, aj oni očakávali tento dar, ktorý im chcel Ježiš dať. Je to vyjadrením preto, lebo my potrebujeme Ducha Božieho. Potrebujeme mať skúsenosť, že sme chrámom Ducha Svätého. Prichádzame preto, aby nás Ježiš obdaril týmito darmi. Najväčším darom Ducha Svätého je práve láska. Božia láska je rozliata skrze Ducha Svätého v našich srdciach. To je vyjadrením práve toho, že aj my máme byť chrámom Ducha Svätého. Boh nás stvoril z lásky, on chcel, aby sme boli, aby sme túto lásku skrze Ducha Svätého mohli zažívať. Je to láska medzi Otcom a Synom, zosobnená, ktorá je rozliata na každého jedného z nás. A my sme do tohto tajomstva pozvaní, aby tento Boží život v nás v plnej miere mohol pulzovať. Každý z nás vie, ako sme na toto stretnutie s Ježišom prišli. Možno je niekto z vás unavený, rozladený, možno sami cítite, akoby ste nemali dosť síl milovať tých, ktorí sú nám najbližší. A kde sú ešte tí, ktorí nám ublížili alebo ich nazveme ako svojich nepriateľov? A Duch Boží hovorí práve o tom, že ja ťa uschopním k tomu, aby si bol schopný milovať. Ja ti znova vlejem lásku do tvojho srdca, aby si aj ty mal toto vedomie, že to nie tvojou šikovnosťou, tvojou silou, ale že je to pôsobením Božieho Ducha, že si schopný odpustiť, že si schopný sa zmieriť, že si schopný znova začať, znova milovať tých ľudí, ktorí sú okolo teba. K tomu si pozvaný. Toto je práve to obdarovanie, kde Ježiš dýchol na svojich apoštolov práve tým, že im odovzdal všetko k tomu, aby boli schopní tejto lásky. A my sme pozvaní k tomu, aby sme túto lásku prijali a žili. Každý dar Ducha Svätého je práve preto, aby sme túto lásku potom dokázali prejaviť. Každý dar, ktorý sme prijali, sme dostali k službe. To je vyjadrením toho, kde táto láska má byť prejavená konkrétnym činom, skutkom. Boh nám nedáva tieto dary, ktoré máme, aby sme sa nimi vychvaľovali, aby sme nimi machrovali, ale aby sme nimi slúžili, aby sme Bohu ďakovali, že nás obdaril. Keď zistíme, že sme obdarovaní Bohom, jeho darmi, musíme si dať pozor na jednu vec - že nám môže rásť aj dar, ktorý má od Boha a Ducha Svätého veľmi ďaleko, a to je pýcha. Keď človek zistí, že je šikovnejší ako ten druhý, že je nadanejší, že je mocnejší, vtedy môže tento dar použiť práve preto, aby ľuďom dokázal, že on je najlepší, že on najlepšie spieva, číta, on je práve ten, ktorý to najlepšie vie urobiť. Ale dary, ktoré sme prijali, prijali sme ich preto, aby sme nimi slúžili, aby sme nimi mohli obdariť iných. Toto je vyjadrením lásky, ktorú nám Ježiš dáva. Aby sme boli schopní v tejto láske slúžiť a všetky dary prijať a z nich sa tešiť.
Ďalší moment, ktorý je darom Ducha Svätého, je radosť. Ježiš povedal, že prišiel preto, aby naša radosť bola úplná. Ježiš chce, aby sme boli radostní. Koľkokrát vidíme, že ľudia majú smútok na svojich tvárach, že sú unavení, obťažení. Koľkí z nás by vedeli rozprávať, že sú prepracovaní, frustrovaní, vyčerpaní. Čo potrebujeme? Potrebujeme radosť, aby sa znova Ježiš dotkol nás, aby sme boli radostnými svedkami, že to, čo robíme, máme robiť na česť a chválu Božiu. Koľkí ľudia chodia po rôznych dovolenkách, vymýšľajú rôzne exotiky: Kuba, Grécko, Thajsko, všetko možné, a ľudia z týchto dovoleniek často neprichádzajú radostní a oddýchnutí. Len zdanlivo. Lebo vieme, že to, čo nám môže dať radosť a oddych a osvieženie, je práve Boží Duch. Preto prichádzame sem, aby sme sa spolu modlili, preto počúvame učenie apoštolov z Evanjelia, samotného Ježiša prijímame v Eucharistii, aby nás Ježiš naplnil radosťou, aby sme boli svedkami, ktorí ukážu na to, že Boh sa ma dotkol, mojej únavy, mojej slabosti, môjho hriechu, že Boh mení moje srdce a ja môžem svedčiť, že on je ten, ktorý prišiel, aby mi dal túto radosť do môjho srdca. A táto radosť je v hĺbke, kde človek prežíva a teší sa zo všetkého, čo Boh stvoril pre nás, aby sme vnímali, aký je dobrý, aký je starostlivý, ako má zaľúbenie v každom z nás. Že sme pre neho potrební, jedineční, lebo on vie, že v nás bude Boží život ďalej rásť a prejavovať sa. Aby aj ľudia, keď sa na nás pozerajú, mohli povedať: Pozrite, akí sú tí kresťania a katolíci radostní! Aký dobrý je Boh, ktorého oni vzývajú, ku ktorému sa modlia, ktorého uctievajú. To je znamením práve Božieho života a Ducha Svätého.
Ďalší moment, ktorý potrebujeme, je sila. Viete dobre, koľkí ľudia nemajú síl byť tým, čo od nás Ježiš očakáva, byť svedkami. Ale na koľkých krásnych ľuďoch vidíme, ako sa Boží život v nich rozvinul, ako krásne sa Boží život v nich prejavil. Krásny vzor, ktorý máme aj my Petržalčania, je Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý navštívil aj toto miesto a ktorý nám tu zanechal miesto, ako ten, ktorý bol otvorený na pôsobenie Ducha Svätého. Ukazoval nám, aby sme sa aj my otvorili tomuto pôsobeniu. V našom kostole máme nápis od Jána Pavla II: "Nehanbite sa za Evanjelium." Čo nám chcel pápež týmto povedať? Chcel ukázať práve to, že my sme pozvaní k tomu, aby sme v moci a sile Ducha Svätého svedčili o Ježišovi, aby sme boli tí, ktorí môžeme povedať, že z môjho osobného priateľstva s Ježišom môžem zažívať tú najväčšiu lásku a radosť a silu, ktorú mi on dáva ako dar jeho vzkriesenia, ako toho, ktorý ma posiela, aby som v tejto moci a sile dokázal prejavovať lásku druhým. A Svätý Otec Ján Pavol II. veľmi krásne poukázal na to, aby sme sa nebáli a nehanbili. Len on z nás urobí nebojácnych, silných, keď sa mu otvoríme a pochopíme, že to nie je naša šikovnosť, to nie sú naše svaly, ale je to Božia milosť skrze Ducha Svätého vliata do srdca každého z nás. Keď bol Sv. Otec na apoštolských cestách, veľakrát ho upozorňovali, aby nerozprával na háklivé témy, napr. v Amerike nech nehovorí o tom, že tu ľudia robia potraty a takýmto spôsobom žijú ďaleko vzdialení od Boha. On pri prvej príležitosti hneď zareagoval a povedal, že toto nie je od Boha, toto nie je cesta k životu, ale k smrti. A keď bol na Sicílii, hovorili mu, aby sa nevyjadroval o mafiánoch. Keď mal možnosť, hneď sa k tomu vyjadril: Toto nie je cesta k životu, ale k smrti. Duch Boží je práve ten, ktorý nás naučí, aby sme vedeli rozpoznať, čo je dobré a čo je zlé. Sila je veľmi potrebná. Tento týždeň som mal možnosť byť s otcom biskupom a viacerými kňazmi v Bruseli v Európskom parlamente, kde nás pozvali naši kresťanskí poslanci. Bolo zaujímavé, keď povedali svedectvo, že tí, ktorí sú už dlhé roky v zjednotenej Európe, povedali: Už sme vás čakali, lebo potrebujeme vašu pomoc. Poslankyňa sa pýtala, ako to myslia. Sme unavení. My potrebujeme, aby ste vy prišli sem a spolu s nami hájili tieto kresťanské zásady a hodnoty, lebo ľudia, ktorí sú vzdialení od Boha, nás jednoducho prevalcujú, a potom to, čo je normálne, stáva sa nenormálnym, a čo je nenormálne, stáva sa normálnym. Sv. Otec povedal: Slovensko má čo ponúknuť Európe. Čo to je? To je práve to, že sme schopní vnímať pôsobenie Ducha Svätého, sme schopní mať tento zážitok, že Boh nás vedie, že Boh je prítomní v mojom živote, že Boh ma sprevádza, a vtedy som schopný rozlišovať, vtedy som schopný v tejto sile a moci kráčať a vtedy som schopný vidieť práve to, čo Boh odo mňa očakáva. Toto potrebuje Európa, aby sme ukázali, čo je to pôsobenie Ducha Svätého. Človek, ktorý má zážitok s Duchom Svätým, kde mohol zažiť túto lásku, radosť a silu, sa stáva svedkom a premieňa prostredie. Tam, kde sa človek modlí, pristupuje k sviatostiam, tam človek vnáša radosť, nádej, kde sa pozerá do tejto budúcnosti. A Ježiš chce, aby sme boli takými svedkami, plní jeho lásky a radosti a sily. Ale vo vedomí práve toho, že to musí ísť aj s našou srdečnosťou, s našou láskou aj trpezlivosťou s druhými ľuďmi. Vtedy môžeme veľmi krásne vidieť, ako sa bude naša Európa premieňať. Ale to musíme začať od seba. Aby sa Duch Svätý dotkol našich sŕdc. Keď chcem zmeniť niečo, musím najprv zmeniť svoje srdce. Keď chcem zmeniť moju rodinu, musím začať od seba, prosiť Ducha Božieho, aby som dokázal milovať svojich blízkych a drahých, ktorí sú okolo mňa. Toto je vyjadrením práve toho poslania. Všetky vedecké konferencie, všetko to, čo je veľmi pekné, čo smeruje k tomu, aby ľudstvo mohlo zažívať rozvoj, nevedie nikam, keď človek nezažije dotyk Božieho Ducha, keď nebude mať túto skúsenosť, keď nebude vnímať Boha ako toho, ktorý ma miluje, ktorý sa teší, že som sa narodil, že mi dal celú zem, stvorenia ako jeden veľký dar, aby som ho podľa Božej vôle užíval. A vtedy Duch Boží zjednocuje ľudí, zjednocuje Európu. Ale bez Boha to ďaleko nepôjde, bez Ducha Božieho. Potrebujeme mať čím viac ľudí, ktorí majú túto skúsenosť s Duchom Svätým, a to sú kresťania, ktorí sa modlia, ktorí zažívajú túto prítomnosť. Sme pozvaní, aby sme aj my boli naplnení. Toto nám chce Ježiš dať. Chce nám vdýchnuť tohto dychu, aby nás osviežil, aby nás vzpružil, aby sme aj my boli svedkami, ako to aj teraz mladým povedal pápež Benedikt XVI., ktorý sa teší na Svetové stretnutie v Austrálii. Mladým povedal: "Keď na vás zostúpi Duch Svätý, dostanete silu, aby ste boli mojimi svedkami." Od mladých ľudí sa očakáva veľmi veľa. Aj Cirkev očakáva aj pápež, práve preto, lebo nie sú zaťažení niektorí vecami, ako sú niektorí starší ľudia. A Duch Boží ich môže použiť práve na to, aby skrze nich mohol prejaviť svoju lásku a svoju milosť. Pápež Benedikt XVI. ich volá na toto stretnutie a povzbudzuje ich, aby v tomto vedomí, v tejto sile mali odvahu. A ľudia, ktorí sa otvoria tomuto pôsobeniu, robia život krajší, ľudskejší a radostnejší. Vtedy sa nemusíme báť, keď budeme mať v srdci Ducha Božieho, ktorého sme prijali pri krste, pri sviatosti birmovania a ktorí sa umocňuje v nás cez ostatné sviatosti, vtedy máme vedomie, že Boh je na mojej strane, ja nemôžem prehrať, ale len zvíťaziť. Kresťania katolíci, ktorí sa otvoria Božiemu Duchu, sú nezničiteľní, lebo Boh je na našej strane. Aby sme toto posolstvo dokázali odovzdať aj ďalším generáciám!
Duch Svätý nás vovádza do života, ktorý budeme prežívať raz vo večnosti. Budeme vnímať to, že to najkrajšie nás ešte len čaká. My sa môžeme tešiť z toho, čo Boh pre nás pripravil, aby sme sa mohli tešiť z jeho prítomnosti raz vo večnosti. Celý kresťanský život a dôsledok je práve to, že budeme večne žiť, že na nás kresťanov to najlepšie len čaká. Ako to jeden chlapec veľmi krásne vyjadril svojej starej mame, keď povedala: Aj ty raz zomrieš, aj ja raz zomriem. A ten chlapec jej povedal: Starká, ale ty si nesmrteľná. V akom ponímaní? Práve tým, že bude večne žiť, že sa s ňou stretne, aj keď teraz ju na chvíľu bude musieť opustiť. To je pôsobenie Ducha Božieho! To je práve vedomie, že raz sa všetci spolu stretneme v Božej prítomnosti v Ježišovej sláve, kde si raz budeme môcť povedať: Stálo to za to, že som sa namáhal, stálo za to, že sme chodili do kostola, že sme sa spolu modlili, čítali Božie slovo, prijímali Eucharistiu. Stálo za to, že sme vytvárali krásne vzťahy, že sme si pomáhali, že som bol ústretový, pracovitý, statočný, trpezlivý a milosrdný, lebo Ježiš mi to v plnej miere v svojej sláve odmení. Toto je Duch Svätý, toto je to, že môžeme vidieť, že sme zaznávaní, utláčaní, ale vtedy sa Duch Boží najviac mobilizuje. Keď som rástol ešte za totalitného systému, kedy sa nám venovali kňazi, ktorí boli tajne vysvätení, jeden z nich nám povedal: To bolo najkrajšie obdobie v mojom živote. Ale aj najťažšie. Prečo? Lebo najciteľnejšie vtedy cítil Božieho Ducha, Božiu silu, Božiu lásku, Božiu ochranu. Prečo ľudia odchádzajú z Cirkvi? Prečo tak málo ľudí verí? Lebo im je dobre. Oni už nepotrebujú Boha, lebo si ho nahradili niečím úplne iným. Možno materializmom, možno slávou, kariérou, mocou. Ale o chvíľu zistia, že to nevedie k životu a človek zostane vo svojej bezútešnej prázdnote. Boh nás znovu volá a chce nás posilniť svojím Duchom Svätým, aby sme sa nenechali oklamať, ale aby sme boli aj my svedkami. Svedkami Ježišovho života. Síce budem chudobný, ale budem bohatý na lásku, na to, čo mi Boh chce dať práve vo vedomí, že ma sprevádza a chce použiť, aby som aj ja bol svedkom v tom prostredí, v ktorom žijem.
Ježiš nás potrebuje. Duch Svätý sa prejaví skrze nás, cez teba, brat, sestra. Teba potrebuje. Potrebuje práve tvoje oči, aby videl, kde sú potreby. Potrebuje práve tvoje ruky, aby si aj ty dal ruku k dielu. Potrebuje tvoje nohy, aby si tam zašiel, potrebuje tvoje uši, aby počúvali potreby druhých ľudí, tvoje ústa, aby si druhých ľudí povzbudil. Ježiš nemá nikoho iného len nás. A on nám dal všetko. Dal nám svoj život, ktorý obetoval za nás, dal nám svoju Matku a dal nám svojho Ducha, aby sme my mohli žiť a tešiť sa z Otcovej lásky a mohli byť svedkami, že my sme tí, ktorí sme Bohom milovaní, ktorých Boh sprevádza, ochraňuje a mocne požehnáva. Amen.
