Michal Zamkovský,
provinciál redemptoristov
Ja som pravý vinič a môj otec je vinohradník. Ja som vinič a vy ste ratolesti.
Tu, na tomto mieste, kde bol v roku 2003 v blahej pamäti pápež Ján Pavol II., jeho duch akoby tu bol i teraz. Kedysi povedal krásnu vetu: "Tragédiou dnešného človeka nie sú nevyliečiteľné choroby, lebo to tu všetko bolo. Tragédiou dnešného človeka nie sú teroristické útoky či také či iné kataklizmy či hlad vo svete či vojny. To všetko tu bolo. Tragédiou dnešného človeka je, že zabúda na večný život, že je tu len na čas." A to aj veriaci ľudia. A potom sa všetko stáva tragédiou. Malé nešťastie, malá bolesť sa stáva tragédiou. Keď dnes uvažujeme o pravom viniči a o tom, že my sme ratolesti na viniči, ktoré alebo sa rozvíjajú a sú naozaj vnútorne intímne spojení s Kristom cez modlitbu, vieru, sviatosti, alebo sme tie ratolesti, ktoré schnú a budú vyhodené, chceme si uvedomiť ani nie tak ten alebo onen hriech, ale celé zameranie nášho života. Ako je zameraný náš život? Na čo je zameraný náš život? Len na túto pozemskú skutočnosť, že sa tu zabezpečujeme? Niekedy mám dojem, ako by sme tu mali byť 800 rokov a stále je málo a málo... Aj keď viem, že je tu kríza a nechceme to zjednodušovať, ale naozaj trochu vnímame, že sa nás na Slovensku chytá akási chamtivosť a trochu si predstavujeme, čo všetko keby sme mali, tak vtedy by bol raj na zemi. Ale z čoho by bol ten raj? A tak by sme chceli pripomenúť veľmi krásne slová, ktoré povedal tiež Ján Pavol II. na návšteve v Bystrici v roku 2003. Bol som tam a akoby nám Slovákom povedal testament. "Slováci, idete do EÚ. Ale dávajte si pozor, aby ste sa nehnali len za materiálnym bohatstvom, lebo často veľké materiálne bohatstvo prináša veľkú duchovnú biedu." To boli krásne, hlboké slová a pravdivé. Naozaj trochu počúvame ľudí po Slovensku aj za hranicami a vidíme, že niekedy ľudia akoby neuniesli to bohatstvo alebo tú matériu, niekedy postavenie. A už niet času pre Boha, niet času pre rodinu, niet času na nedeľu, nemám čas... Naozaj často veľké materiálne bohatstvo prináša veľkú duchovnú biedu. Nehovorím, že nemáme pracovať, snažiť sa, veď Boh nám preto dal rozum, schopnosti, aby sme pracovali, podnikali. Ale chceme povedať, že sú v živote veci prvoradé a druhoradé. Čo osoží človeku, povedal Ježiš, keby získal aj celý svet - hoci sa niektorí tak tvária, akoby chceli kúpiť zemeguľu - ale stratí dušu, teda Boží život, to najcennejšie, čo máme v sebe? Čo z toho všetkého? Ak strácame spojenie s Kristom, to blízke spojenie, ktoré nás napĺňa pokojom - hľadajte najprv Božie kráľovstvo, hovorí Ježiš, teda radosť, pokoj v Duchu Svätom. A ostatné prichádza samo. Ani nie tým, že nám padajú z neba pečené holuby, ale viete, že keď máme pokoj v srdci, v duši, vo svedomí, tak sa akosi inak pracuje doma i na pracovisku, všade. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo. V blahej pamäti pápež Ján Pavol II. to v Bystrici povedal tiež inými slovami, keď uvažoval o Panne Márii. Potom hovorí: Slováci, dajte priestor Bohu. Dajte vo vašom živote priestor Bohu. Dajte vo vašich rodinách priestor Bohu. Dajte vo vašom národe, vo vašom štáte priestor Bohu a príde požehnanie, príde pokoj. Možno to je výzva aj týchto misií, ale aj pre vás ostatných, zamyslieť sa, aký priestor dávame Bohu vo svojom živote, aký priestor dávame Bohu v našich rodinách. My by sme chceli nebo v rodine, v duši či na pracovisku, ale niekedy bez Boha. A nebo je len tam, kde je Boh. Tam, kde dáme priestor Bohu, tam naozaj prichádza nebo. Tam sa dá akoby zakúsiť Boží život už tu na zemi. Dať priestor Bohu, to znamená dovoliť, aby Boh Otec ako vinohradník pestoval svoj vinič. Lebo mať vieru, to neznamená, že Boh sa musí o všetko postarať, že nám musí odstrániť všetky prekážky v našom živote, že nás nemôže postihnúť nejaká choroba alebo utrpenie. Ale keď prežívame niektoré z týchto skutočností, nejaké problémy, či takú či inú udalosť, ktorá nás prekvapila a akosi jej celkom nerozumieme, či to nie Otec chce očistiť našu vieru, aby ratolesť prinášala viac ovocia? Či nechce upevniť našu vieru? Či nechce akoby očistiť celý úmysel? Lebo to je jeho zámer, aby prinášala ešte viac ovocia, aby bolo v našom srdci trpezlivosti, viac vernosti, viac lásky. Na misiách stretávame mnohých ľudí, ktorí sa po nežnej revolúcii priklonili k Bohu. Ale potom prišli ťažkosti života a odchádzajú sklamaní. A Pán Boh neurobil to, a v rodine sú také problémy, a prišla choroba... Ale veď to je súčasť nášho života! Nehlásame akési evanjelium úspechu a len radosti. Evanjelium je aj o kríži. Ale v konečnom dôsledku je to víťazstvo Krista, jeho zmŕtvychvstanie.
"Ja som vinič a vy ste ratolesti. Ostaňte vo mne a ja vo vás." To je výzva pre tieto dni pre náš všetkých. Boh nás pozýva byť s ním, byť v ňom. A byť s ním naveky. Nielen cez víkend, cez nejakú chvíľku tu v kostole. Zostať s ním. Žiť v ňom. Dať priestor Bohu, to značí dovoliť, aby miazga večnosti, miazga zmŕtvychvstania prúdila v nás. To ona, ktorá vyvrela z kríža, z Kristovho boku, zasiahla lotra na kríži a priviedla ho do neba. To tá miazga vzkriesenia zasiahla Šavla, ktorý bol jeden z najväčších prenasledovateľov Cirkvi, a urobila z neho apoštola. To tá miazga prúdila v prvotnej Cirkvi, ako sme dnes počuli, že Cirkev rástla, útecha Ducha Svätého ju napĺňala. To tá miazga vzkriesenia rozšírila po celom svete Kristovo kráľovstvo a utvárala mučeníkov. To Kristova miazga prenikala srdce Zdenky Schelingovej či biskupa Hopku, Jána Pavla II. A my sme to vnímali. To Kristova miazga aj dnes preniká Cirkev a buduje ju. Veľmi ma v týchto dňoch povzbudilo, keď som čítal: aj tam, kde sa zdá byť Cirkev v kríze, je veľa dospelých ľudí, ktorí prijímajú krst. Také obyčajné číslo z USA - v minulom roku bolo pokrstených 50.000 dospelých ľudí, okrem detí. Nedávno mi hovoril provinciál redemptoristov v Holandsku, že rastie počet krstu dospelých. Ale aj tu v našom prostredí. A to sú už ľudia, ktorí sú veriaci z presvedčenia. To sú ľudia, ktorí nejdú v tradícii. A nad tým všetkým musíme žasnúť. Ako tá miazga prúdi, preniká nás!
"Ostaňte vo mne a ja vo vás." Najkrajšie to prežívame vo svätej omši. Prorok Izaiáš predpovedal, že príde Emanuel, že to bude Boh s nami. Ale ani vo sne by nám nenapadlo, že to bude tak s nami, že my budeme s ním jedno ako vinič a ratolesti. Ako pri svätej omši počúvame, že sme s ním jedno telo a jeden duch. A už niet tej sily na svete, ktorá by nás mohla od neho odtrhnúť. "Ostaňte vo mne a ja vo vás." Ponúka nám Ježiš sväté prijímanie, seba samého. Ponúka nám víno z Kány, ktoré obveseľuje srdcia veriacich. To je z nového viniča. Už tu pri svätej omši dostávame ten aperitív večného banketu, ktorý budeme sláviť v nebi. Lebo keď prichádzame na svätú omšu, ako hovorí sv. Atanáz, to nejdeme na pozemskú hostinu, ale prišli sme na hostinu nebeskú. Amen.
