MIchal Zamkovský,
provinciál redemptoristov
Známy francúzsky spisovateľ Bernanos napísal jednu zo svojich posledných kníh s názvom Mŕtva farnosť. V tejto knihe vystupujú ľudia, ktorí nie sú navonok nejakí diabolskí. Sú to všední ľudia, konajú svoju prácu, ba v občianskom živote celkom uznávaní. Je tu však jedna vec, ktorá hrozí, a to, že odmietajú všetko náboženské, všetko, čo súvisí s Bohom. Keď človek číta túto knihu, postupne sa ho zmocňuje zvláštny nepokoj. Naozaj je tam ukryté čosi veľmi nebezpečné a čosi diabolské. Tam, kde sa stráca Boží život, kde ustupuje Boh a kde sme ponechaní sami na seba, tam sa začíname báť. Mŕtva farnosť, to je ako strom, na ktorý pozriete, ktorý má mnoho konárov, vetiev, ratolestí, ale neprinášajú ovocie. Sú tam listy, možno sa objavia aj nejaké kvety, ale žiadne ovocie. Sú tu ľudia, ktorí boli aj pokrstení, možno aj pobirmovaní, ktorí kedysi chodili do kostola, možno majú aj sobáš v kostole, ale postupne akoby sa Boží život vytrácal z ich sŕdc. Zanedbaná modlitba, vynechávané sv. omše, nedele, a postupne srdce akoby vysychá, človek si zvykne žiť bez Boha. Ľudové misie, ktoré konajú redemptoristi, ale aj iné rehole, kapucíni, lazaristi, dominikáni - po Slovensku či inde po svete, spôsobujú, že mnohé tie suché konáre, ratolesti môžu byť oživené. Cez hlásanie Božieho slova, cez modlitby, slávnosti, cez dobré spovede akoby sa mnohí ľudia prebudili a uvedomili si, kde vlastne patria a komu slúžia. Akoby sa znova vrátili do farnosti, vrátili sa k Bohu. Postupne, pomaly začínajú prinášať ovocie. Vďaka Bohu za nich, za všetkých. Ako však často pripomíname, misie nekončia len misijným programom vo farnosti, tak ako nekončia misie ani tu dnes. Ale misia pokračuje. Určitým spôsobom akoby len začína. Ako hovorí sv. Augustín, Boh nás stvoril bez nás, ale nezachráni nás bez nás. Tu už vstupuje naša slobodná vôľa, naša spolupráca. S milosťou je treba spolupracovať. A to je výzva o misiách, ale pre všetkých. Ježiš hovorí svojim učeníkom pred svojím odchodom: Zostaňte vo mne. Zostaňte v mojej láske. Bezo mňa nemôžete nič urobiť. A to si treba uvedomiť. Len ako ratolesti na strome môžeme prinášať ovocie. Ježiš hovorí: Zostaňte vo mne. Zostaňte v mojej láske. Inými slovami: Modlite sa. Buďte v neustálom dialógu, spojení so mnou. Byť kresťanom pre mňa znamená modliť sa. Nemôže prejsť deň bez modlitby. To vedomie, že potrebujem Krista, že bez neho nemôžem nič urobiť. Ešte čosi pre túto zem urobíme, ale pre nebo nemôžeme nič urobiť. Modliť sa vytrvalo, aby ste neprišli do pokušenia, hovorí Ježiš, aby ste aj vy neodpadli, lebo tlak sveta je príliš silný. Sami to nezvládame. Zostaňte vo mne, zostaňte v mojej láske - akoby nám Ježiš chcel povedať: Otvorte Sväté písmo a čítajte ho. Sv. Hieronym hovorí: "Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista." Ale platí aj opačne: Kto poznáva Písmo, spoznáva Krista v celej jeho výške, šírke, hĺbke, v celých dejinách, v celej večnosti. A tak je dobré, keď si otvárame Písmo či aj inú náboženskú literatúru a čítame, keď sa vo svojej viere vzdelávame. Zostaňte vo mne, zostaňte v mojej láske - tým chce Ježiš tiež povedať: Zachovávajte prikázania. Dnes by som chcel pripomenúť prikázanie nedele. Zachovajte deň Pánov. To nie Boh potrebuje tento deň, ale my ľudia potrebujeme deň odpočinku, deň slávnosti, deň, keď si obliekame slávnostné šaty, spievame najkrajšie piesne, lebo Ježiš vstal z mŕtvych. A my už slávime skutočnosť neba. Nedajme si ukradnúť nedeľu. Iste, môžeme sa ísť zabaviť, zašportovať si, ale majme stále na pamäti, že nedeľa je deň Pánov. A od nej veľmi veľa záleží, ako sa uberá nás život, komu patríme, komu slúžime. K nedeli, samozrejme, patrí predovšetkým účasť na sv. omši, Eucharistii. To Ježiš ustanovil spôsob, ako sa chce s nami stretávať, ako nás chce posilňovať. To nie my sme si vymysleli. To Boh ustanovil. Ako často hovorí v Starom zákone: Zvolajte sväté zhromaždenie. Zvolajte sväté zhromaždenie, aby som ich mohol naplniť svojím Duchom, aby tí ľudia vnímali, že patria spolu, že patria mne. A to je naša nedeľná Eucharistia, kde nám Ježiš hovorí slová: Vezmite a jedzte z neho všetci. Pretože vie, že bez neho zahynieme. Keď nepožívame Kristovo telo, nemáme v sebe život. A jednoducho tak to chceme prijímať. Keď máme prekážku, na Slovensku sa vďaka Bohu spovedá, môžeme ísť k sviatosti zmierenia, akoby znova obnoviť zmluvu s Bohom. Alebo v úprimnej ľútosti sa k Bohu priblížiť tam, kde je nejaká prekážka, a duchovne sa s Kristom spojiť. Zostaňte vo mne, hovorí Ježiš. Zostaňte v mojej láske. Ježiš nám dáva prísľuby, aké nám nikto na tejto zemi a v tomto vesmíre nevie dať. Ježiš hovorí: Ja som prišiel, aby ste mali život. Život večný, život v hojnosti, plný život. Ježiš hovorí - aby moja radosť bola vo vás, aby vaša radosť bola úplná. Ježiš nesľubuje len nejaké krátke potešenie či krátku zábavu, ale radosť, ktorú vám nikto nevezme, ktorú nenaruší ani bolesť, ba ani smrť. Radosť, ktorá trvá. Ježiš nám tiež sľubuje pokoj, ktorý svet nemôže dať. Nie pokoj cintorína ani pokoj zbraní, ale pokoj Boží, harmóniu, celok, šalom. Preto nás vyzýva: Zostaňte vo mne, zostaňte so mnou.
Dnes končíme misijný program tu vo farnosti Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke. Včera sme mali možnosť vidieť rodiny z celého Slovenska na Family Day na festivale. Bolo to pekné potešenie vidieť rodičov s deťmi, kresťanské rodiny. Aká budúcnosť a nádej pre Slovensko! Keď sa tu zhromažďujeme v tomto kostole Svätej rodiny, uvedomil som si po týždni, že aj tu sa zhromažďuje celé Slovensko, je tu naozaj spektrum celého Slovenska. Je zaujímavé zistiť, odkiaľ kto pochádza, z akej farnosti, kde bol ako vychovaný. Ale tu, v tejto novej a vďaka Bohu živej farnosti sa učíte žiť spolu ako jedna Božia rodina, pomáhať si, povzbudzovať sa. A to bolo pre nás veľké potešenie. Chceme sa všetkým na Slovensku poďakovať, že ste sa za nás v tomto týždni modlili. Aj tu však chceme pripomenúť, že misie pokračujú. Tu i v každej farnosti, na celom svete. Pokračujú v rodinách, pokračujú v srdci každého z nás. Misia Ježiša Krista nemôže byť ukončená. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo. Sú to krásne slová, ktoré si často ako kňaz a misionár pripomínam, pretože nám dávajú vnútornú slobodu. To nie je o nás. Celá misia, to nie len nejaká je naša ľudská aktivita. Je to naozaj Božia láska. To nie ja som si vyvolil Boha, ale Boh si vyvolil mňa. Niekedy sa zamýšľam prečo, ako, čím som si to zaslúžil. To Boh si vyvolil nás, to Božia láska nás predchádzala, že sme sa mohli obrátiť, že aj dnes sme cítili povinnosť alebo túžbu byť s ním. To Božia láska nám umožňuje byť svedkami v práci, v rodine, kdekoľvek, a niesť tú lásku ďalej. Ako hovorí sv. Pavol - láska Božia nás pohýňa, lebo keď jeden zomrel za všetkých, tak všetci sme zachránení v ňom. Ježiš hovorí - aby sme prinášali ovocie. Nie to, čo ponúka svet a k čomu nás vyzýva svet - získať úspech, kariéru, postavenie, moc. Ale byť v Kristovi, to znamená prinášať ovocie pokory, lásky, pokoja, trpezlivosti. Ako veľmi to svet potrebuje! Ako to potrebujú ľudia okolo nás! Keď sme zakorenení v Kristovi, naozaj nás napĺňa pokora, že to, čo nesieme, nie je niečo, čo som ja vyrobil a čím sa mám chváliť, ale je to jeho ovocie, je to jeho pokora, je to jeho láska, je to jeho pokoj. Vtedy sa nepovyšujem nad nikoho z ľudí a nemám právo nikoho súdiť a odsudzovať. Môžem im len v pokore poslúžiť. Tak ako sme to počuli dnes, keď Peter prišiel do domu pohana Kornélia, ako Žid mal veľký problém prekročiť prah pohanského domu a keď akosi bojazlivo začal hovoriť o Kristovi, ani nedokončil svoju reč, a Duch Svätý zostúpil na všetkých. Všetkých naplnila obrovská radosť, pokoj. Ako to muselo zmeniť Petrovo myslenie! Ako predtým možno aj trochu pohŕdali pohanmi! A keď mu Kornélius padol k nohám a chcel sa pokloniť, Peter to nedovolil, zdvihol ho a hovoril: Vstaň, i ja som iba človek. My sme iba ľudia, krehkí, slabí a hriešni, ale cez nás si môže Boh poslúžiť a niesť svoje posolstvo iným. Ani si možno nevieme predstaviť, koľko Kornéliov je v tomto sídlisku, meste, ktorí majú dobrú vôľu, túžbu po Bohu a možno čakajú tiež na nejakého Petra, ktorý príde, aby im povedal pár slov o Bohu, ktorý by im priniesol trochu lásky, aby Duch Svätý mohol zostúpiť. Ako potrebujeme misijne zmýšľať a prekročiť aj tie svoje hranice, keď si často myslíme, že my a oni. My, ktorí sme tu v kostole, sme tí dobrí, a oni tam, na ulici alebo na štadiónoch, ktorí nedbajú o Boha... Ale to nie je dobré myslenie! Možno tu sa cítime bezpeční pred svetom. Ale tieto steny kostola nie sú na to, aby nás izolovali od ľudí. Tento priestor je tu na to, aby zhromažďoval ľudí, aby sme tu spolu oslavovali Boha. Aj keď tu nie sú, aby sme ich niesli srdcom, aj vašich blízkych, ľudí, za ktorých sa modlíte a chceli by sme im všetkým povedať, že nám chýbajú, že nám chýbajú ich talenty, ich prítomnosť, ich spev, ich radosť, že rešpektujeme ich životnú cestu, ich ideály, ale chceme im tiež povedať, že sú milovaní Bohom, že aj oni sú spasení, že aj za nich Kristus zomrel na kríži. A že vnímame tú krásnu Ježišovu vetu, keď hovorí: "Mám aj iné ovce, ktoré nepatria do tohto ovčinca. Aj tie chcem priviesť, aby bolo jedno stádo a jeden pastier." Ani nie jeden ovčinec, ohradený, ale jeden nádherný Pastier, ktorému patríme a ktorý chce každému dať večný život, požehnanie, nebo.
Drahí moji, keď slávime Eucharistiu, ako hovorí otec Teilhard de Chardin, každá Eucharistia je omšou pre celý svet. My sa tu modlíme za celý svet. Aby táto obeta, Pane, priniesla spásu celému svetu. Amen.
