Damián Szulowski, kapucín
Milovaní bratia a sestry!
Aleluja, že sa môžeme dnes v tomto chráme stretnúť a spoločne oslavovať Ježiša Krista, ktorý sa nám zjavil a neustále zjavuje. Ešte vám chcem zablahoželať všetko dobré cez tieto vianočné sviatky, pretože dnešný deň je koncom vianočného obdobia a ešte dnes si to môžeme povedať. Požehnané vianočné sviatky vám všetkým prajem! A boli požehnané? Asi áno. Vidím, že ste spokojní. Určite boli dobré, pretože Kristus sa nám narodil. Aj keď neoslavujeme to, že v roku 2008 sa narodil, ale iba jeho narodeniny, predsa sa Boh rodí do našich sŕdc vtedy, keď sa milujeme navzájom. Vtedy vytvárame vianočné obdobie. Láska sa nám narodila. Láska sa nám narodila v odpustení, v pokore, v nádeji, v potešení.
Dnes máme slávnosť krstu Krista Kráľa, ktorý dáva bodku za vianočným obdobím. Možno si poviete: Aké miesto má vo vianočnom období krst Krista Kráľa? Čo má spoločné s Božím narodením? Veľa, pretože narodením Ježiša Krista Boh zjavil svoj zámer. Zjavil nám Božieho Syna, cez ktorého nám chce dať vedieť - ja na teba myslím, počul som tvoje volanie, tvoju biedu, ktorú na sebe máš, tvoju núdzu, ktorú tak často vo svojom živote stretávaš. A ja som zhliadol z neba a podal som ti pomocnú ruku vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, aby ťa vytiahol zo smútku a mal si radosť zo spásy. A preto ti zjavujem svojho Syna, milovaného Syna. Dnešný deň, nedeľa, tento krásny sviatok krstu Krista Kráľa je rovnako zjavením Otcovej lásky, že nám chce podať ešte jasnejší dôkaz toho, že nás miluje. Nielen to, že Kristus prišiel na tento svet ako Spasiteľ, ale chce nám aj ukázať, ako ide spasiť tento svet, ako sa máme pripraviť na prijatie Božej lásky, ktorá neodcudzuje, ale milosrdne objíma.
V tomto týždni sme mali aj sviatok Zjavenia Pána a počuli sme, ako mudrci prišli za Ježišom podľa hviezdy na oblohe. Mudrci, ktorí v preklade neboli mudrci, boli mágovia, boli to pohania, veštci, astronómovia, tí, ktorí určovali osudy ľudí podľa hviezd. Pomýlenectvo. Ale Boh musel pohnúť hviezdou na nebi, aby zrušil všetky pohanské modly, všetky mylné pohľady na život, na osud človeka. Pohol hviezdou a ukázal na seba, na Ježiša: Pozri, toto je znak toho, o čom hovoria hviezdy, o Bohu. Všetko stvorené je z mojich rúk. Prečo hľadáš v týchto stvorených veciach svoj osud? Prečo sa necháš mýliť tým, čo ťa má iba potešiť? Stvoril som to preto, lebo ťa mám rád. Tí mudrci boli mudrcmi až vtedy, keď sa poklonili Ježišovi v Betleheme, keď videli Máriu a Ježiška. Vtedy boli mudrcmi. Stali sa múdrymi, lebo Božia múdrosť zostúpila na nich a oni pochopili, že všetko to, čo doteraz robili, nemalo zmysel. Lebo môj osud je v Božích rukách. A keďže Ježiš je láska, keďže Kristus prišiel ako láska vyslobodiť ma z pascí hriechu a diablových pazúrov, ja mu verím a nebojím sa upustiť zo svojho starého života. Mudrci boli obrazom pohanstva. Všetci sme boli pohania, pokiaľ sme neuverili, že Ježiš je Pán, že Ježiš je Pánom môjho života. Dnes Kristus na slávnosť krstu nám ešte jasnejšie ukazuje, nám, už kresťanom, že náš krst má veľkú moc a silu spasiť nás. Že tento krst nebol len krstom vody, ale aj krstom Ducha. Voda bola len znakom zasvätenia, očistenia, znakom toho, že patrím Kristovi. Zriekam sa, zmývam sa zo všetkého, čo je v mojom živote zlé. A Kristus sa ponížil a prišiel sa dať pokrstiť. On krst vôbec nepotreboval, veď on je čistý, on je Boh. Ale on sa znížil a stal sa solidárnym s nami hriešnymi a zostúpil do Jordánu, do špiny ľudí, ktorí už boli pokrstení Jánovým krstom. To je tak, ako keď si namočíte ruky do špinavej vody a vytiahnete ich celé mastné, hnusné, špinavé. Ježiš takto do Jordánu vstúpil a vyšiel z neho so všetkými hriechmi, ktoré ľudstvo napáchalo a bude páchať, aby nás svojou krvou obmyl a aby sme vedeli, že je to možné, že Boh zachraňuje v Ježišovi Kristovi. V tej chvíli, keď sa vynoril Ježiš z Jordánu, otvorilo sa nebo. Boh Otec zhliadol na Ježiša, na svojho milovaného Syna, a potvrdzuje pred všetkými, ktorí sú tam: "Hľa, toto je môj milovaný Syn." A Duch Svätý ako holubica, znak, bol nad ním, aby všetci uverili, aby všetci pochopili, že toto je ten, ktorý mal prísť po Jánovi Krstiteľovi, toto je ten, pred ktorým si má pokľaknúť každé koleno, každá mocnosť, moc tohto sveta, moc duchov. Všetko má kľaknúť pred menom Ježiš, pretože on prišiel zachrániť človeka. Neprišiel utopiť, ale zachrániť a vyslobodiť z bahna hriechov.
Dnešné prvé čítanie hovorí veľmi krásne: "Poďte k vodám všetci, čo ste smädní. Nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia. Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb a driete za to, čo nesýti? Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných. Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť." Prorok Izaiáš, veľký prorok. Mnohí teológovia tvrdia, že už bol kresťanom. Má také prokresťanské myslenie, tak predbehol dobu, že už hovoril o Bohu, o Ježišovi Kristovi, ktorý volá na človeka, aby sme sa nenechali pomýliť týmto svetom, aby sme neplatili zbytočne svoje sily za niečo, čo nás iba vyčerpá a dá nám samotu, dá nám strach a neistotu. Viete sami, ako to je. Jedno Rusko vypne kohútik plynu a my sa už trasieme od zimy. Prišlo euro a všetci sme euráči, všetci sme nadšení. Môžeme ísť do Rakúska, kdekoľvek, máme spoločnú menu a Česi nech si menia naše peniaze. My už máme euro. Za to si nič nekúpime. To sú len prostriedky k tomu, aby sme sa zjednotili v Ježišovi Kristovi. Ale je toto cesta k jednote? Ak áno, oslavujme Boha, aby tí, ktorí žili pomýlene, zmenili svoje zmýšľanie, aby sme my kresťania poukázali na to, že nech sa deje čokoľvek, akákoľvek zmena v dnešnej spoločnosti, my kresťania prežijeme. Nič sa nám nemôže stať, lebo my sme uverili a vieme, komu sme uverili. Ježišovi Kristovi, tomu, ktorý nás prišiel obmyť svojou krvou. Tomu, ktorý nám prišiel podať pomocnú ruku v každej biede a núdzi. Nijaké Rusko nám nebude diktovať. Nijakí politici nám nebudú diktovať. Ani EÚ. Teraz nie som protipolitický. To nechcem hovoriť. Ale žijeme tou politikou, vidíme to okolo seba, či chceme alebo nechceme. Ale to je nič, to všetko sú iba smietky, ktoré nás nemôžu len tak zastaviť na ceste za Pánom. Boh prišiel dnes, 11. januára 2009, do Petržalky, aby sme pochopili, že toto je posvätené miesto, toto je ten prameň, Ježiš Kristus, kde máme často chodiť načerpať plným priehrštím milosti, ktoré nás vyvedú z omylu, strachov, neistôt. Ja viem, že realita je tvrdá, že mnohí sa musíme pozrieť z tváre do tváre tomu, čo nás bolí. Ale či to nie je práve cesta k tomu, aby sme zahodili všetky naše strachy, neistoty? A povedali: Ježišu, tu som. Už nemám čo stratiť. Ako Mária, ktorá s malým Ježiškom utekala pred nebezpečenstvom, ako Izraeliti, ktorí utekali z Egypta, nemali už čo stratiť. Stratili všetko. Mali iba Boha. To sú tí maličkí, Boží maličkí, ktorých chce mať z nás Boh. Nečudujme sa, keď sa dejú veľké veci, pretože teraz je ten čas Božieho navštívenia. A je vždy, v každej chvíli, aby sme pochopili, že sme sa znovuzrodili Kristovým krstom, pretože Kristus nás už predišiel a ukázal nám, čo je pravá cesta. Že On je tou Cestou i Pravdou i Životom. A teda majme nádej. Spoločnosť nie je zlá. Spoločnosť je perfektná, lebo je mi vždy príležitosťou na to, aby som si ešte viac uvedomoval, že potrebujem Ježiša, že sám nemôžem urobiť nič. Ale viem, že Ty môžeš v mojom živote spraviť veľké veci. To viem, a preto som tu aj so svojou ľudskou biedou a strachmi. Milovaní bratia a sestry, skúsme prísť znova k sebe, v zamyslení nad tým, že som prijal Kristov krst, ja som sa už očistil a Boh mi už dal prisľúbenie. Dnes mi to Boh pripomína cez Kristov krst, cez túto slávnosť krstu Krista Kráľa, že nemáme zabudnúť na to, že Boh už splnil a spĺňa svoje prisľúbenia. Splnil nám už svoje prisľúbenie v tom, že nám poslal Ježiša Krista na Božie narodenie. A donesie nám ďalšie dôkazy svojej lásky, ba dokonca nám ich už dáva. Včera sa istá pani so mnou zdieľala o tom, že jej dobre padlo, keď som jej povedal, aby sa modlila za svojho otca, s ktorým sú na nože, s ktorým sú v nenávisti. Včera bola za mnou a medzi rečou mi povie: "Brat Damián, ja vám musím povedať radostnú vec. Ja vám chcem ďakovať." Povedal som jej: "Ďakujte Pánu Bohu." "Chcem vám ďakovať a ďakovať Pánu Bohu, že ste mi takto poradili, že som sa mohla úplne oddať Ježišovi Kristovi v modlitbe za svojho otca, lebo ho mám rada a je mi ťažko, keď nechce so mnou komunikovať. A viete, čo sa stalo? Pred pár dňami mi po vyše roku sám od seba zavolal. Nevedela som, kde sa mám pozerať, tak som bola dojatá. Potom som išla so synom za ním a on nás tak vrelo prijal!" Ježiš je. On je tu a robí veľké veci. Obyčajní ľudia to hovoria. Ja nemusím byť kňaz, aby ste povedali: "Ty sa modlíš, ty slúžiš sväté omše, si blízko pri Bohu, žiješ v komunite atď." Nie, to niekedy môže byť veľké bremeno, ktoré určite posväcuje. Každý z nás je otvorený pre Božiu milosť. Jedna pani pred koncom roka, 30.decembra, mi hovorí: "Ja som uzdravená." Štyri a pol roka zomierala a nemohla zomrieť. Ja som ju chodil zaopatrovať, dával som jej pomazanie chorých, doniesol som jej Pána Ježiša a v októbri, keď som jej dal poslednýkrát pomazanie, potom som musel ísť pastoračne na mesiac do Brna, ona po tom, ako som odišiel, v agónii bolesti, pretože všetky vnútornosti mala zasiahnuté nejakou pliagou, chorobou, a nie a nie zomrieť v kŕčoch, pôsobilo jej to už aj na psychiku, povedala Pánu Ježišovi: "Pane Ježišu, iba o jedno prosím. Nech zomriem akoukoľvek smrťou, ťažkou a bolestnou, chcem len jedno - aby som ťa mohla vždy chváliť vedome, pri plnom vedomí." A v tej chvíli bola uzdravená. Keď som ju 30.decembra videl, ona mala asi 80 rokov, pobehovala ako 18-ročná. Nechápal som. Takéto veľké veci nám Boh robí, aby sme uverili, aby sme sa ničoho nebáli. Áno, možno 4,5 roka bola dlhá doba. Možno má niekto ešte dlhšie svoje utrpenie a choroby. Ale Boh má moc zmeniť to. U Boha neexistuje čas a ten čas, ktorý nám zostal tu fyzicky, lebo sme ľudia z mäsa a kostí, zomierajúci v prirodzenosti, nám zostal na to, aby sme oslávili Boha v tom všetkom, čo na sebe nosíme, aby sme sa nezľakli, ale ešte viac priľnuli k pravde, ktorou je Kristus, ktorý nás očisťuje najprv vnútorným krstom. Tým, že sa vieme pozrieť s láskou na seba i na svoju biedu, tým, že viem prísť aj častejšie na sv.spoveď, pretože tam sa stretávame najkonkrétnejšie s Ježišom, ktorý hovorí ľudským hlasom cez kňaza: Neboj sa, ja som s tebou, som na tvojej strane, milujem ťa. Choď a viac nehreš! A keď sa ti čosi podarí tak, ako si nemal, príď, ja ťa čakám. Neboj sa! Nevšímaj si chyby kňazov. To sú takisto slabí, hriešni ľudia, ktorí sa budú rovnako zodpovedať za svoje slabosti. Ale všímaj si, že to je kňaz, je Kristus v tej chvíli, ktorý ohlasuje, že sa pre teba priblížila spása viac ako inokedy. Keď ľutuješ, keď sa vyzliekaš zo starého človeka, keď sa takto vraciaš späť k svojmu krstu, keď ťa rodičia doniesli na rukách a kňaz spečatil to, že si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra. Ako sme dnes počuli, keď Otec zvolal z neba: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie." Či to nie je krásna informácia? Či to nie je nádherná správa, že to neplatí iba o Ježišovi, ale to patrí aj tebe? Keď si sa pokrstil, vtedy sa nebo otvorilo, všetci sa radovali, lebo ty si sa stal milovaným synom Božím, milovanou dcérou Božou. A teda nekupujme zbytočnosti vo svojom živote. Teraz nemyslím len za peniaze. Aj svojimi silami. Rozmýšľajme nad tým, kde investujeme svoje túžby, svoje city, svoje pohľady, a potom aj možno tie financie. Pretože Boh sa chce osláviť v tvojom živote. Ale oslava príde až vtedy, keď sa očistíme. A Kristus je dnes tu, ktorý hovorí tebe: Aj ty si môj milovaný syn, môj brat, moja sestra. A ja si za tým stojím, že si môj. Ak neveríš, pozri na moje ruky, pozri na môj bok. Ja som za teba zaplatil. To je ten krst, pre teba nekrvavý a pre mňa krvavý na kríži, aby si mohol žiť. To je tá dnešná slávnosť, aby si sa uistil, že si naozaj môj milovaný syn i dcéra.
Celá Cirkev sa dnes raduje z Kristovho krstu, lebo všetci sme sa očistili v Kristovom krste. A teda majme nádej. Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta!" Čo iné chceme? To, čo je iba moje aj tvoje aj každého človeka a máme to dať Bohu, je iba hriech. Všetko ostatné, čo máme, v čom sme krásni, to sú darčeky od Pána Ježiša. To Boh ťa má rád. To On ti dal takú krásnu ženu, takého krásneho muža, tie úžasné deti. To Boh ti dal pekný kožuch, dal ti rozum, aby si vedel hospodáriť, aby si vedel mať rád, dal ti srdce, všetko, čo chceš, ti dal. Takto veľmi ťa má rád. Len jedna vec je moja, a to je hriech, ktorý dajme Bohu, aby On mohol byť víťaz, aby sme v ňom našli to, že sme naozaj milovanými Božími deťmi, synmi i dcérami. A to vám žehnám a prajem, aby tento posledný vianočný deň bol pre vás ešte tou predĺženou rukou do obdobia cez rok, aby ste prežili celý rok v tom, že Boh na mňa nezabudol a dal mi Krista, ktorý ma obmyl svojou krvou. A ja dnes žijem a radujem sa. Radosť nech je vašou nádejou, radosť nech je vaším svedectvom pre tých, ktorí sú tápajúci a hľadajúci, ktorí sú biedni. Radosť! Radosť z toho, že Kristus prišiel, aby sňal zo mňa môj hriech a vstal z mŕtvych, aby som ja spolu s ním vstal a mal večný život. Amen.
