Juraj Mihály OFM, jezuita
Drahí bratia, drahé sestry tu v Božom chráme, aj vy, milí poslucháči pri rozhlasových prijímačoch!
Odpradávna si na Nový rok navzájom prajeme všetko dobré, veľa lásky, zdravia, rodinnej pohody, Božieho požehnania, úspechov v práci, veľa peňazí, málo chorôb, pokoj v duši a ešte všetko možné. Ešte stále v nás doznieva vianočná eufória a sem-tam príde ešte oneskorený pozdrav k vianočným sviatkom a k novému roku, príp. SMS či elektronický pozdrav. Ak je autor SMS alebo pohľadnicového pozdravu nášmu srdcu zvlášť blízky, vtedy si jeho slová s radosťou prečítame. A najkrajšie je, keď si môžeme osobne popriať všetko krásne v tomto roku, do ktorého sme pred pár dňami vstúpili. Slová, úprimne povedané z lásky a zo srdca niekým, kto nás má rád, nám dodajú dobrú náladu, nový elán a novú energiu. Naše slová totiž majú veľkú moc. Úprimné ľudské slová povedané z hĺbky duše majú silu vytvárať v nás niečo nové. Dobré slovo má moc zlepšiť náladu, dobré slovo poteší, dokáže vzbudiť dôveru, dodať odvahu, ba aj prebudiť lásku, zaľúbenie. Ale slovo negatívne použité naopak - vytvorí odstup, pokazí náladu, rozbije vzťahy, vzbudí nedôveru, otrávi atmosféru, vnesie strach, neistotu, ba dokáže vzbudiť aj hnev a nenávisť. Skutočne, bratia a sestry, naše slová v prostredí, kde nás majú radi, majú veľkú mco. Človek je jediný tvor na zemi, ktorý je schopný slova. žiaden iný tvor slová nemá. Môžeme pokojne skonštatovať, že slovo je jeden z najdôležitejších znakov a schopností, ktoré nás spodobňujú s Bohom. Samozrejme, nemusí ísť vždy o slová vyslovené. Stačí, keď sú v mysli alebo v srdci. Človek sa stáva človekom vďaka slovu. Sme vychovávaní slovami. Svet a veci v ňom poznávame pomocou slov. Do slov formulujeme naše skúsenosti, naše plány, naše túžby, zámery, novoročné predsavzatia i blahopriania. Slovo, hoci len pomyslené, je výsostne ľudským privilégiom. Slovo je dar Boží, ktorého hodnotu nevieme ani správne oceniť. Slovo je nielen súčasťou, ale je životnou potrebou človeka. Sám Pán Ježiš nás upozorňuje na hodnotu slova a hovorí, že budeme súdení za každé zbytočne vyslovené slovo. Teda je veľmi dôležité, ako s týmto pokladom zaobchádzame. Svätý apoštol Pavol nás napomína, aby sme používali pri vzájomných kontaktoch len slová na vzájomné budovanie. Apoštol si bol veľmi dobrevedomý, čo všetko môže spôsobiť slovo, aká je moc nášho slova. A tak na prahu nového roka, bratia a sestry, je dôležité vážiť to, čo nám vychádza zo srdca a z úst. Kiežby naše slová v tomto roku budovali vzájomnú dôveru! Kiežby vychádzali z hlbokého vnútra a podľa starej zásady kiežby naše slová boli v tomto roku vždy lepšie než naše mlčanie. Lebo len vtedy by sme mali otvárať ústa, keď slovo z našich úst má väčšiu hodnotu než ticho, než naše mlčanie. V slávnom Jánovom Proglógu, ktorý sme počuli v dnešnom evanjeliu, bolo na počiatku slovo a to slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh. Boh sa k nám v celých dejinách prihováral a prihovára tisícorakými spôsobmi. Ale najkrajšie k nám prehovoril vo svojom Synovi, ktorého ten istý evanjelista Ján nazýva vteleným Božím Slovom. To je to slovo, čo sa stalo Telom. Naše slová, drahí bratia, drahé sestry, budú životodárne, konštruktívne a povzbudzujúce, ak v nás bude žiť slovo Boha. Ako hovorí apoštol Pavol, Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Lebo ako sme dnes v evanjeliu počuli, to slovo tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi. Hovorí tým, ktorí ho prijali. Áno, nestačí iba chodiť do kostola. Ale my, ak sa chceme stať Božími synmi, Božími dcérami, musíme toto slovo prijať. Toto slovo, o ktorom evanjelista hovorí, že osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na túto zem. Je však na každom z nás, či toto slovo prijímame, či ho neprijímame, či ho berieme vážne a vždy, alebo je to pre nás len nejaká spoločenská tradícia, alebo si z neho vyberáme len niečo, čo vyhovuje našim chúťkam a nášmu osobnému vkusu. Zdôraznením nesmiernej blízkosti tohto slova nám evanjelista chce potvrdiť, že slovo Boha, Boh v slove, slovo Božie, je človeku zrozumiteľné. Boh vo svojom vtelený, narodení, sa stal zrozumiteľný. Už Starý zákon nám hovorí: Toto slovo nie je ďaleko od teba, nemusíš pre neho vystupovať do neba. Je blízko pri tebe, je v tvojich ústach, v tvojom srdci, a preto ho môžeš zachovať. Každý z nás ho môžez achovať. Toto slovo nie je nad naše sily. Boh nás posilňuje, ale potrebuje od nás dobrú vôľu. Na začiatku Vianoc sme spievali: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. To je to, čo od nás čaká Boh. To je tá správna podmienka na to, aby sa Božie slovo v našom živote stalo naozajstným telom.
Boh však absolútne rešpektuje našu slobodu a hoci on vo svojom Slove prináša najväščiu slobodu, veď sv.apoštol Pavol hovorí: "Kde je Pánov Duch, tam je sloboda," Boh nás nenúti prijať jeho slová. Aká by to bola nanútená láska! Láska môže byť iba slobodne prijatá. Boh síce vchádza medzi nás s túžbou byť prijatý, ale nevnucuje sa, a hoci ho bolí, že tých, ktorí ho môžu chápať, ho nechcú chápať, rešpektuje ich voľbu. Boh je vlastne medzi nami ako tulák, čakajúci na naše prijatie. Dokonca sa podriaďuje aj našej trápnej náladovosti. To znamená, ak mám chvíľku a chuť nábožensky sa trochu povzbudiť, vpustím ho do svojho sveta. Ale ak tá chvíľka prejde a ja ho už nepovažujem ha vhodného partnera pre iné životné okolnosti, on bez reptania odchádza a s dôverou bude čakať na moju ďalšiu blahosklonnosť, keď ho opäť zavolám. "V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali." Bratia a sestry, je na nás, či si necháme život presvetliť svetlom Božieho slova, či necháme svoj život stvárňovať mocou Božieho slova a jeho pokorou, alebo či budeme neustále lavírovať medzi svetlom a tmou, či budeme schizofrenicky rozdeľovať svoj život na časť a čas, ktorý patrí Bohu, a na časť a čas, v ktorom Boh nemá miesto. Boh k nám nemohol prehovoriť krajšie, láskavejšie a zrozumiteľnejšie než v betlehemskom Dieťatku, než vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. On je to slovo, ktoré nesie Otcovu stvoriteľskú energiu a oživujúcu lásku. On je to slovo lásky, ktoré Boh od večnosti vyslovuje. A to jeho slovo je medzi nami a s nami. Je však dosť ľudí, aj medzi tými, ktorí vravia, že veria v Boha, ktorí tvrdia, že Boh mlčí a že to jeho mlčanie je nespravodlivé. Že jeho slovo nepočuť, že nezasahuje, že trpia nevinní, lotri a podvodníci vládnu mocou, zbraňami a peniazmi a nevinní ľudia umierajú v krvavých vojnách a trpia. Prečo Boh mlčí?, pýtajú sa títo ľudia. Problém je v tom, že Boh síce nemlčí, ale počuje ho iba ten, kto chce Boha počuť. To je to Božie diskrétne nevnucovanie sa. Ďalší problém je aj v tom, že je málo počuť tých, ktorí počujú tento Boží hlas. Málo je počuť mnohých z nás, ktorí počujeme tento Boží hlas. Málo je nás počuť v spoločnosti, v médiách. Prečo je to tak? Možno aj preto, že sme si zvykli na akýsi stereotyp, že človek, ktorý vyznáva kresťanskú vieru a má sa vyjadriť na verejnosti, že vždy bude moralizovať a stane sa z neho akýsi mravokárca. A to je chybné ponímanie. Určite sú medzi nami aj vami aj medzi kňazmi aj medzi veriacimi ľudia, ktorým Boh dal moc kárať, dal moc moralizovať, ale to nie je pre každého. Nie každý má tento dar, nie každý to vie, nie každý je k tomu povolaný. Ale každý jeden z nás je povolaný ohlásiť dobrú zvesť. Všimnime si dnešný Prológ, dnešné evanjelium sv.Jána. Žiadne moralizovanie. Samá krásna ponuka. Je to ponuka za ponukou. Hovorí: V ňom bol život. V ňom bolo svetlo pre každého človeka. V ňom je moc stať sa Boží.
Drahí bratia a sestry, toto je pre nás pozvanie - ohlásiť Božiu lásku, ohlásiť svetlo pre človeka, ohlásiť moc, ktorá nás urobí naozaj Božími, pokojnými a láskavými ľuďmi. Veď v Kristovi sa napĺňajú starozákonné slová múdrosti, keď hovorí: "Mojou rozkošou je bývať medzi synmi ľudskými." Pre Boha je rozkoš byť medzi ľuďmi. On sa teší z toho. A tohto Boha, ktorý túži po ľudskej láske, my máme zvestovať, máme ho ohlásiť tak ako anjeli tej betlehemskej noci.
Drahí bratia a sestry, staňme sa Božími v plnom slova zmysle. Staňme sa plnými svetla, plnými Božieho slova. Toho slova, ktoré nám dodáva energiu a vnútorný život. Toto je začiatok roka. Nech je to pre nás aj začiatok nového prijímania Božieho slova, nech je to úprimné prijatie. Sv.Jakubo vo svojom liste, ktorý máme v Novom zákone, píše: "Prijmite v tichosti zasiate slovo. Ono má moc spasiť vaše duše." Čo znamená spasiť naše duše? To neznamená len niečo za viditeľnou hranicou života, to neznamená niečo až po smrti. Božie slovo zachraňuje náš život už teraz. Už teraz prichádza spása medzi nás. Spása je plné uskutočnenie ľudskej existencie, je to plný život, život v láske, v otvorených vzťahoch, život plný viery. Tej viery, že konať dobro má vždy zmysel.
Bože, ďakujeme ti za tvoje slovo, ktoré vyslovuješ od večnosti a ktoré pre tých, čo ťa hľadajú, zaznieva aj v tomto novom roku. Ďakujeme ti za lákavú ponuku žiť ako deti svetla a byť plní života. Ďakujeme ti, že v tvojom milovanom Synovi nám prichádza pravda a láska, ktorá sa nevnucuje, ale ktorá má moc utvoriť z nás nových, naplno žijúcich ľudí. Daj nám silu denne prijímať tvoju diskrétnu ponuku večnej lásky a večného života. Amen.
