..::Homílie z Kostola Svätej Rodiny::..

Zdroj: Slovenský rozhlas

Martin Jarábek, kaplán

Drahí  bratia  a  sestry,  milí  rozhlasoví  poslucháči,

Krst  -  dnes  často  počujeme  skloňovať  toto  slovo.  Toto  slovo  je  často  vyprázdnené  od  skutočného  významu.  Pozrime  sa  do  histórie,  ako  vznikali  krsty,  keď  pohanské  národy  majú  rôzne  očisťovacie  kúpele,  aby  sa  očistili  od  duchovnej  špiny.  Môžeme  hľadieť  aj  na  židovský  národ,  ktorý  tiež  pozná  očisťovanie.  Tieto  krsty  však  neboli  ešte  sviatosťou.  Aj  Ján  Krstiteľ,  ktorý  vychádza  na  púšť  a  krstí  pri  Jordáne  -  jeho  krst  je  ešte  iný.  Sám  hovorí  svojim  učeníkom:  "Ja  krstím  iba  vodou.  Po  mne  prichádza  ten,  čo  bude  krstiť  ohňom  a  Duchom  Svätým."  Krst  vodou  teda  obmýva  zvonku.  Oheň  však  preniká  do  vnútra,  do  podstaty  -  či  zlata  či  striebra.  Vzácne  veci  sa  čistia  práve  ohňom,  aby  odišlo  von  všetko  to,  čo  tam  nepatrí.  Takisto  človek  prichádzajúci  prijímať  sviatosť  krstu  je  očistený.  Nie  však  len  navonok.  Stáva  sa  čistý  zvnútra.  Odchádza  von  všetko  to,  čo  v  ňom  prináša  dedičný  hriech  alebo,  ak  bol  pokrstený  dospelý,  aj  jeho  osobné  hriechy.  Oheň  a  Duch  Svätý.  Celkom  iný  krst  vidíme  dnes  v  dnešnom  tajomstve,  kedy  Ježiš  prichádza  k  Jánovi.  Je  to  opäť  niečo  iné.  Veď  Ježiš  nemá  žiadne  hriechy,  ani  dedičný  ani  svoj  vlastný.  Prichádza  k  Jánovi  Krstiteľovi  a  ten  sám  poznáva  medzi  nimi  dvoma,  preto  hovorí:  "Ty  prichádzaš  ku  mne?  A  nemal  by  si  radšej  ty  pokrstiť  mňa?"  Vidíme  dnes  Ježiša,  ktorý  sa  zaradil  do  zástupu  medzi  hriešnikov.  Dnes  ešte  stále  máme  vianočné  obdobie,  dnešným  dňom  končí  a  vidíme  kontinuitu  na  Ježišovo  narodenie.  Boh  prichádza  medzi  ľudí,  medzi  hriešnikov.  Ježiš  je  ponorený  do  davu  a  nachádza  sa  medzi  mnohými  hriešnikmi.  Neskôr  je  ponorený  do  vody.  Voda  sa  stáva  sama  nečistou.  Ježiš  čistý  prichádza  do  tejto  špinavej  vody  nie  preto,  aby  sa  očistil.  Aby  bol  celkom  ponorený  do  hriechu,  aby  bol  celkom  ponorený  do  toho  nášho  ľudského,  čo  je  v  nás.  Stáva  sa  človekom,  stáva  sa  pre  nás  hriešnikom.  Nie  tým,  že  by  zhrešil,  ale  v  tej  vode  prijíma  na  seba  každý  náš  hriech.  A  tak  tajomstvo  Vianoc  je  prepojené  s  veľkonočným  tajomstvom,  pretože  Ježišovo  ponorenie  do  hriechu,  ponorenie  do  vody  nám  pripomína  smrť.  Ako  ľahko  je  utopiť  sa  vo  vode.  V  Ježišovom  krste  vidíme,  ako  Ježiš  zomiera.  Vynorenie  nám  pripomína  znovuzrodenie,  nádych  dieťaťa,  ktoré  prichádza  na  svet,  nádych,  ktorý  mu  otvára  pľúca.  A  tak  tajomstvo  krstu  je  nielen  tajomstvom  Vianoc,  ale  aj  tajomstvom  Veľkej  noci.  Dnes  teda  vnímame  v  malom  celý  Ježišov  život.  Ježišov  krst  hovorí  nielen  o  našom  krste,  ale  hovorí  predovšetkým  o  tom,  čo  to  znamená  byť  Mesiášom,  predpovedaným  a  pre  nás.  Prináša  to  chápanie  a  vedomie  toho,  čo  je  to  krst.  A  tak  sa  nepotrebujeme  krstiť  pieskom,  lupienkami  alebo  šampanským.  Nehľadíme  už  na  krst  ako  iba  vovedenie  do  verejného  života,  ako  keď  uvádzame  lode,  CD  a  podobné  veci.  Ježišov  krst  sa  stáva  niečím  hlbším  a  v  tomto  tajomstve  môžeme  nájsť  viac,  môžeme  v  ňom  vidieť  nás  samých.  Ježiš  prichádza  a  ponorí  sa  do  vody.  Tam  však  dnešná  udalosť  nekončí.  Matúš  pokračuje  ďalej.  Keď  Ježiš  vychádza  von  z  vody,  otvorí  sa  nebo,  počujeme  hlas:  "Toto  je  môj  milovaný  Syn,  počúvajte  ho."  Toto  je  môj  milovaný  syn  -  tieto  slová  môžeme  počúvať  aj  pri  našich  krstoch,  samozrejme,  iba  symbolicky.  Môžeme  si  byť  vedomí,  že  nebeský  Otec  nás  nekonečne  miluje.  Keď  sme  boli  pokrstení,  aj  o  nás  povedal:  Toto  je  môj  milovaný  syn,  toto  je  moja  milovaná  dcéra.  Áno,  v  tebe,  drahý  brat,  sestra,  má  Boh  svoje  veľké  zaľúbenie.  Dnešný  sviatok  a  dnešné  tajomstvo  nám  ukazuje  čosi  viac,  niečo  nové.  Kým  Židia  poznajú  Boha  ako  niekoho,  ako  osobnosť,  dnes  môžeme  nazrieť  do  tajomstva,  do  vnútornej  podstaty  toho,  kým  je  Boh.  Zrazu  počujeme  Otcov  hlas  a  zrazu  sa  stáva  pre  nás  prítomný  aj  Duch  Svätý  v  podobe  holubice.  Keď  sa  pozrieme  ďalej  do  Starého  zákona,  pri  stvorení  sveta  sa  Duch  Svätý  vznášal  nad  vodami.  Dnes  sa  opäť  vznáša  nad  vodami,  lebo  Boh  pokračuje  vo  svojom  stvoriteľskom  diele.  Ježiš  je  nové  stvorenie  a  my  sa  v  krste  stávame  tiež  novým  stvorením,  oslobodeným  od  skazy  hriechu  a  smrti.  Duch  Svätý,  ktorý  je  nad  Ježišom,  po  krste  ho  vedie  na  púšť.  Ježiš  prijíma  Ducha  Svätého  akoby  v  krste.  Aj  my  prijímame  Ducha  Svätého  a  necháme  sa  ním  viesť.  Dnešné  tajomstvo  je  tajomstvom  Najsvätejšej  Trojice.  Otec  vyhlasuje:  "Toto  je  môj  Syn."  Samotní  apoštoli  majú  ťažkosť  prijať  a  pochopiť  túto  pravdu  viery,  no  až  po  zmŕtvychvstaní  naplno  prežívajú  hlboko  toto  trojičné  tajomstvo.  Boh  ako  Otec,  Syn  a  Duch  Svätý.  Vnímame,  hľadíme  na  Ježiša,  na  jeho  krst,  na  tieto  tajomstvá.  Pozrime  sa  na  samotný  krst,  na  jeho  symboly.  Možno  nie  vždy  vieme,  prečo  na  krst  treba  priniesť  sviecu,  košieľku.  Zanesme  sa  ďalej  do  histórie  a  pozrime  ako  raná  Cirkev  slávila  a  prežívala  krst.  Tam  sa  skrýva  aj  podstata  toho,  čo  znamená  byť  kresťanom.  Sv.  Otec  Ján  Pavol  II.  hovoril  o  veľkom  tajomstve,  pretože  opýtať  sa  katechumena:  Chceš  byť  pokrstený?,  znamená  opýtať  sa  ho:  Chceš  byť  svätý?  Toto  je  otázka,  ktorá  má  dnes  rezonovať  aj  v  našich  srdciach.  My,  čo  sme  prijali  krst,  sme  rozhodnutí  rásť  v  svätosti,  ktorú  nám  dáva  Boh.  Chceme  to,  aby  nás  on  naplnil  svojou  svätosťou,  aby  nás  viedol  jeho  Duch  a  bol  stále  nad  nami.  Túžime  po  tom.  Katechumen,  ktorý  žiada  krst,  prichádza  ku  krstiteľnici,  ktorá  bola  oddelená  od  chrámu,  mala  8-uholníkový  tvar,  aby  bolo  možno  pripomenúť  si,  že  Ježiš  vstáva  z  mŕtvych  práve  v  nedeľu  a  je  to  prvý  a  zároveň  ôsmy  deň  týždňa  podľa  židovského  počítania.  Stál  vonku  pred  kostolom.  V  mnohých  jazykoch  kostol  a  cirkev  je  to  isté  slovo.  Stál  tak,  že  mal  za  sebou  chrám,  miestnosť,  kde  sa  krstilo  a  hľadel  na  svet.  Bol  západ  slnka.  Je  to  krásna  a  dojemná  scenéria  a  vtedy  sa  ho  kňaz  pýta:  Zriekaš  sa  zlého?  Zriekaš  sa  sveta,  všetkých  jeho  vábení  a  pokušení?  A  tento  žiadateľ  o  krst  hovorí:  Zriekam.  V  tej  chvíli  zažíva  obrátenie,  zmení  smer  svojej  cesty,  obráti  sa  smerom  k  Cirkvi,  ku  kostolu  a  znova  počuje  trojnásobnú  otázku:  Veríš  v  Boha  Otca,  v  Ježiša  Krista,  v  Ducha  Svätého,  Cirkev  katolícku?  A  on  trikrát  odpovedá:  Verím.  Prichádza  cez  bránu  do  chrámu.  Vstupuje  dnu,  aby  mohol  byť  účastný  života  Cirkvi  a  začína  byť  veľkonočná  noc.  Veď  to  podstatné  sa  deje  v  noci  -  či  už  Ježišovo  narodenie  alebo  zmŕtvychvstanie.  Dnu  môže  prijať  predkrstné  pomazanie,  pomazanie  katechumenov,  ktoré  sa  pre  neho  stáva  symbolom  duchovnej  sily.  Tak  ako  gladiátory  používali  olivový  olej  na  to,  aby  sa  mohli  vyšmyknúť  z  ruky  nepriateľa,  aj  tento  žiadateľ  o  krst  môže  byť  uchránený  od  zlého  ducha.  Má  silu  vyšmyknúť  sa  z  jeho  pazúrov.  Vyzlieka  si  šaty.  U  nás  sa  v  prísloví  hovorí:  Šaty  robia  človeka.  Habit,  habitus  je  aj  zvyk.  To,  ako  sa  obliekame,  ukazuje  aj  to,  čo  sme,  kým  sme.  A  tak  si  tento  človek  vyzlieka  starého  človeka,  vyzlieka  si  to,  kým  bol  doteraz  a  vstupuje  do  vody.  Vo  vode  zažíva  trojnásobné  ponorenie,  opäť  symbol  Najsvätejšej  Trojice.  Ponorenie,  ktoré  pre  neho  pripomína  jeho  osobnú  smrť,  ale  zároveň  aj  osobné  zmŕtvychvstanie.  A  keď  vychádza  von  z  vody,  prijíma  nové  biele  rúcho,  nový  životný  štýl.  Stáva  sa  kresťanom,  ktorý  má  toto  rúcho  priniesť  ako  svadobné  rúcho  priniesť  na  nebeskú  hostinu  nepoškvrnené.  Dostáva  nové  pomazanie,  pomazanie  po  krste,  ktoré  pripomína  práve  príchod  Ducha  Svätého  do  jeho  duše  a  keď  je  žiadateľ  o  krst  dospelý  človek,  prijíma  sviatosť  birmovania,  teda  dary  Ducha  Svätého.  Prijíma  do  rúk  sviecu,  ktorá  je  zapálená  od  veľkonočnej  sviece,  ktorá  nám  predstavuje  Ježiša  Krista,  svieca,  ktorá  zhára.  Svieca,  ktorá  tým,  že  nám  dáva  svetlo  vo  tmách,  sama  seba  ničí.  A  opäť  je  tu  symbol  obety,  symbol  zomierania.  Svieca  ako  svetlo  viery,  ktoré  je  veľmi  krehké  a  vnímavé  na  každý  záchvev  vzduchu,  a  preto  je  veľmi  ťažké  niekedy  udržať  túto  sviecu  zapálenú.  Aj  naša  viera  potrebuje  byť  chránená.  Potrebujeme  si  ju  strážiť  ako  oheň,  ktorý  veľmi  ľahko  môže  v  našich  srdciach  vyhasnúť.  Počuli  sme  však  o  Ježišovi  proroctvo,  že  on  je  ten,  ktorý  nedohasí  tlejúci  knôt  a  nezlomí  tú  trstinu,  ktorá  je  nalomená.  Sami  prechádzame  krstným  slávením  a  vstupujeme  napokon  do  chrámu,  kde  uprostred  spoločenstva  bratov  a  sestier  môžeme  prežívať  a  sláviť  veľkonočné  tajomstvo  i  dnešný  deň.  A  tak  hľadíme  dnes  na  veľké  tajomstvá,  veľké  pravdy  viery.  Dnešný  sviatok  je  tak  bohatý  na  posolstvo,  na  obsah,  že  by  bolo  pre  nás  veľmi  smutné,  keby  sme  obišli  dnešný  deň  tým,  že  by  sme  uvažovali  o  iných  veciach  ako  o  Ježišovom  krste,  o  našom  krste.  Ježiš  ponorený  dnes  uprostred  nás,  ponorený  do  všetkého,  čo  je  ľudské,  otvára  nám  nebo.  Nezostáva  pre  nás  a  s  nami  tu  ponorený  do  hriechu,  ale  prechádza  cez  otvorenú  bránu  neba,  aby  nám  ukázal,  kam  aj  my  smerujeme,  kam  patríme.  Vďaka  Ježišovej  vykupiteľskej  smrti  už  smieme  byť  očistení  a  vstúpiť  na  svadobnú  hostinu.  A  tak  tajomstvo  Ježišovho  krstu  zároveň  pripomína  inú  sviatosť,  sviatosť  manželstva.  Keď  sa  Ježiš  spája  s  človekom  a  ľudským  hriechom,  ukazuje  nám,  ako  sa  Boh  spája  s  každým  človekom,  zjednocuje  sa  s  nami.  A  tak  toto  spojenie  môžeme  krásne  vyjadriť  manželským  zväzkom.  Preto  aj  tajomstvo  premeny  vody  na  víno  v  Káne  Galilejskej  je  úzko  späté  s  dnešným  posolstvom.  Voda,  ktorá  sa  používa  v  krste,  voda,  ktorá  je  pre  nás  niečo  bežné,  samozrejmé,  je  ako  náš  ľudský  život.  Tento  symbol  nám  pripomína  bežnosť,  všednosť,  každodennosť.  Ak  Ježiš  vstúpi  do  tejto  každodennosti,  zrazu  sa  voda  stáva  vínom.  Dostáva  novú  chuť,  novú  vôňu,  novú  farbu.  Želám  všetkým  vám,  drahí  bratia  a  sestry,  aby  váš  život  bol  naplnený  Ježišom,  aby  bol  naplnený  jeho  prítomnosťou,  aby  sme  aj  my  boli  ponorení  do  Ježiša  a  tak  mohli  vnímať  v  našom  živote  túto  novú  kvalitu  života,  novú  farbu,  chuť  a  vôňu.  Aby  sme  si  vychutnávali  tento  ľudský  život,  ktorý  nie  je  iba  sériou  krížov  a  bied,  ale  aj  naplnený  víťazstvom.  Predovšetkým  tým  víťazstvom  Ježiša,  víťazstvom  aj  sami  nad  sebou,  ktoré  sa  pre  nás  stáva  veľmi  ťažkým  a  namáhavým  víťazstvom.  Víťazstvom,  ktoré  potrebujeme  k  tomu,  aby  sme  prebývali  v  Ježišovi  a  on  v  nás.  Keď  bol  Ježiš  pokrstený,  videl  Božieho  Ducha.  Keď  sa  my  dnes  necháme  očistiť  aj  Eucharistiou  a  Ježišovou  prítomnosťou  pod  spôsobom  chleba  a  vína,  môžeme  bezprostredne  vidieť  tajomstvo  Ježiša  ponoreného  v  nás.  On  nás  prichádza  premeniť. 

Zahľaďme  sa  na  prototyp  každého  kresťana,  na  našu  nebeskú  Matku  Máriu.  Máriu,  ktorá  tiež  bola  čistá  od  každého  hriechu,  ktorá  zakúšala  a  zažívala  s  Ježišom  nielen  radosti,  ale  aj  jeho  vykupiteľskú  smrť  a  bola  svedkom  Ježišovho  zmŕtvychvstania.  Mária,  prosíme  ťa,  aby  sme  dokázali  žiť  ako  kresťania,  aj  keď  predovšetkým  dôležité  je  to,  že  Boh  nás  miluje.  Nie  je  podstatné,  čo  my  urobíme  alebo  neurobíme.  Dôležitá  je  jeho  láska  a  tá  stále  znie  nad  nami  ako  hlas  z  neba.  "Toto  sú  moje  milované  deti,  toto  sú  moji  milovaní  synovia  a  dcéry."  Mária,  ty  tiež  vyslovuješ  tieto  slová  nad  každým  z  nás.  Buď  našou  Matkou,  buď  našou  ochranou  a  priveď  nás  k  svojmu  Synovi,  ktorý  nám  otvorí  vstup  do  večného  kráľovstva.  Amen.