Zdroj: Slovenský rozhlas
Mons. Štefan Vrablec, emeritný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy
Moji drahí bratia a sestry!
Vianoce, oslava Božej dobroty. Boh chce byť s nami. A teda naša odpoveď by mala byť táto: Chceme žiť svoj život s Bohom. Boh chce byť s nami. Boh nás nepotreboval. Ale predsa nás chcel, nás stvoril. A On ešte potom obdivuhodnejšie nás obnovil, keď sme hriechom poškvrnili ten obraz, na ktorý nás On stvoril. Stvoril nás na svoj obraz. On nás mohol nechať v tom stave uponíženia, obraz zničený, poškvrnený. Ale On poslal svojho Syna, aby svojou smrťou a svojou láskou obnovil v nás ten obraz, na ktorý sme boli stvorení a pomohol nám žiť životom Božích detí. Poslal svojho Syna. Bez neho, bez Božieho Syna, by náš život bol ochudobnený o hodnoty.
V Taliansku 16. 12. 1982 sa stalo toto. V dedinke Fontana Rosa, neďaleko Adelina, ukradli Betlehem, jasličky. Betlehem, ktorý bol hodnotný, zo 17. storočia, mal niekoľko sto figúrok. Zlodeji ukradli Betlehem, ale bez Jezuliatka. Pretože vkladali dieťa Ježiša do jasličiek o polnoci. Betlehem bol neúplný. Ukradli Betlehem, jasličky, bez Ježiša. Mali určitú hodnotu, pretože jasličky mali vtedy hodnotu 500 miliónov lír. Mali hodnotný Betlehem, hmotne, ale nemali tam Ježiša. Betlehem bez Jezuliatka aký to betlehem?
Zamyslime sa, že aj dnes v našom živote sú ľudia, ktorí si v istom zmysle ukradli betlehem, jasličky, ale bez Ježiša. Sú ľudia, ktorí navonok oslavujú Vianoce, sú verní tradíciám, pokladajú to za folklór, ale vieru v Ježiša nemajú. Teda ukradli si betlehem, zachovávajú zvyky, ale bez Ježiša. To je úbohý stav našich bratov a sestier, ktorí takto konajú, žijú. Chcem upozorniť na tendenciu, ktorá chce náš život ochudobniť o Boha, o Ježiša Krista. Všimli sme si a ja cítim bolesť, keď počujem, že sa v našich časopisoch, médiách, objavuje udanie roku, stalo sa v tom roku a letopočte... Pána Ježiša dali do zátvorky, o ňom sa nehovorí. A predsa Pán Ježiš je stredobodom, osou celých ľudských dejín. Pred Kristom to je obdobie, keď človek nebol vykúpený. Po Kristovi to je obdobie, keď človek je vykúpený a môže mať účasť na božskom živote, ako sme sa modlili pred chvíľou. Teda neviem, prečo by sme sa my mali oddávať tejto tendencii, ktorá chce vynechať Božie meno z ľudských dejín? Veď to je najpodstatnejšie! Moja spása a spása bez Ježiša nie je možná. Každý, kto sa spasí, sa spasí v Ježišovi. Aj tí, čo boli v Starom zákone, teda pred Kristom, ak sú spasení, sú spasení v predvídaní týchto Ježišových zásluh. Teda povedzme si ja chcem vo svojom živote mať a pokladať za stred života Pána Ježiša. Pre mňa celé dejiny ľudstva rozdeľujem na obdobie pred Kristom a obdobie po Kristovi. A som veľmi rád a ďakujem Pánu Bohu, že žijem v období po Kristovi.
Všetci potrebujeme Boha. V prvom čítaní sme čítali, ako sa prorok Izaiáš prihovára ľudu, ktorý je v babylonskom zajatí od roku 575. To je iste utrpenie byť v zajatí ďaleko od vlasti. Prorok Izaiáš ich potešuje, že príde Pán. Radujte sa, vedno plesajte. Plesajte, rozvaliny Jeruzalema. Pán vás poteší. Je to živý obraz nášho duchovného stavu. Každý hriech v našom živote rúca. Ten človek, čo žije v hriechu, žije v rozvalinách, zrúcaninách svojho života. Ale prorok Izaiáš hovorí vyvolenému ľudu: Pán vás poteší. A potešil ho. Prišiel Mesiáš, ktorý rozvaliny premenil na peknú budovu. On hovoril ja vybudujem svoju cirkev. A naša spoločnosť, to nemusí byť len rozvalina. To môže byť pekné spoločenstvo Božej Cirkvi. Aj v našom živote to nemusia byť len rozvaliny, zrúcaniny. My môžeme budovať svoj život podľa príkladu Pána Ježiša a s jeho milosťou. A sme dedičmi toho Adamovho hriechu a sme aj obetami tohto stavu, že ešte dnes cítime rany po dedičnom hriechu. My máme cítiť je tu možnosť, je tu Boh, ktorý poslal svojho Syna, aby som ja mohol znovu vybudovať v sebe ten krásny obraz. Som stvorený na Boží obraz a podobu.
Myslím, že toto povedomie, keď ja budujem, to znamená, keď ja verím v Ježiša Krista a podľa vzoru Ježiša Krista chcem svoj život organizovať a keď v svojom živote odsudzujem hriech, ktorý Pán Ježiš nechce, vtedy budujem. Každý úkon kajúcnosti, nie je len odpustením Boha. To znamená, že Boh ma buduje, povyšuje, posväcuje. Všetci potrebujeme Boha. Obraz, na ktorý sme stvorení, môže očistiť Boh, ak ho my poškvrníme hriechom. Sám sa neočistí. My môžeme pokáním, kajúcnosťou tento obraz znova očistiť, nech sa skvie. Umožňuje nám to Pán Ježiš, ktorého narodenie dnes oslavujeme.
Vidíte, ako je odôvodnené sláviť Vianoc, radovať sa z Vianoc, radovať sa, že prišiel Pán Ježiš? On nám umožnil budovať, obnoviť sa, posvätiť sa. Všetci máme dávať pozor na Ježišove slová. V druhom čítaní sme čítali: Mnoho ráz Boh hovoril rozličným spôsobom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi. Na Vianoce, keď sa Boží Syn stal človekom, začína Boh hovoriť k nám, prihovárať sa k nám. Ako je teda dôležité mať veľkú úctu k Božiemu slovu! Keď príde k nám hosť, nezatvoríme ho do izbietky a nenecháme ho samého. Venujeme sa mu rozhovorom. Ja oslávim Vianoce a nemyslím na Ježišove slová to je chyba výchovy. Zatvorím hosťa do izby a nechám ho nepovšimnutého. Ja sa mám venovať hosťovi, počúvať ho. Boh hovoril k nám vo svojom Synovi. Sväté Písmo mať ho vo veľkej úcte. Evanjeliá to sa Pán prihovára ku mne.
V talianskom meste Bari v r.1985 matka porodila svoje dieťa, a neprijala ho. Zabalila do plastiky a vložila do koša na odpadky. Strašný čin. Keď sa tento zločin objavil, mnoho ľudí sa telefonicky hlásilo, že chcú dieťa adoptovať. Ale to, čo nás teraz tak mrzí, je, že bola osoba, ktorá si nevážila dar života a vložila dieťa do koša na odpadky. My v tejto dobe Vianoc, keď sa k nám prihovára Božie Slovo, Boží Syn, vážme si Božie Slovo. Vážme si tú kresťanskú vieru, kresťanskú náuku. Nepoužívajme ju len na nejaký veľký sviatok, obradne, ale nech je vždy veľmi vážená a ctená tá skutočnosť, že Boh mi hovorí a radí, ako žiť svoj kresťanský život. Keď si nevážime toto Božie Slovo, keď nemáme záujem počúvať ho, podobáme sa v istom zmysle tej žene z Bari, ktorá živé dieťa vložila do koša na odpadky. My tak niekedy robíme. Pamätám si, že v Ríme som niekoľko dní po Vianociach videl medzi odpadkami vianočné stromčeky. Boli to stromčeky bez koreňov. Možno aj my po Vianociach odložíme vianočné ozdoby, stromček necháme na smetisku medzi odpadkami. Ale nemali by sme nechať medzi odpadkami, medzi nepotrebnými vecami Božie Slovo. To nám hovorí Boh. A pýtajme sa: Mám úctu k Sv. Písmu? Chcem počúvať Pána Boha? Chcem mu venovať pozornosť? Čítavam Sv. Písmo? Čítal som štatistiku, ktorá uvádza, že je veľmi malé percento katolíkov, ktorí čítajú denne Sv. Písmo. Pousilujme sa každý deň prečítať myšlienku z Božieho Slova. Božie Slovo nás posilní, posvätí.
V evanjeliu máme tú krásnu zvesť. Slovo, ktoré bolo na počiatku, ktoré bolo Boh, má veľmi úzky vzťah k nám. Tie slová na počiatku bolo Slovo, to slovo bolo u Boha a to slovo bolo Boh sú prvé, ktoré boli preložené do reči našich predkov za čias Cyrila a Metoda. Na týchto slovách začala naša kultúra. Snažme sa, aby sme si každý rok obnovili nielen spomienku, že Boh, Boží Syn sa stal človekom, ale každý rok, každý deň žime v tejto viere Boží Syn sa stal človekom a chce bývať s nami. To je to krásne evanjelium: Slovo sa stalo Telom a prebývalo medzi nami. Zaujímavé Boží Syn si vzal ľudskú prirodzenosť, aby mohol byť naším bratom. Krásne. Pán Ježiš sa nehanbil nazývať sa naším bratom. Tým, čo ho prijali, keď prišiel na svet, dal moc stať sa Božími deťmi. Keď prijmeme Božie Slovo, ktoré sa vtelilo, dostávame právo dal im moc stať sa Božími deťmi. Sme teda pripustení do Božej rodiny. Je to úžasné. Ja som členom Božej rodiny. Patrím kdesi. A to kdesi je to najvznešenejšie. Nie do záujmového spoločenstva, ale do Božej rodiny. Ježiš, Boží Syn, mi dáva moc stať sa Božím dieťaťom. Boh má záujem o mňa, patrím do Božej rodiny.
V Taliansku 19-ročný chlapec, športovec, sa raz dopustil prečinu počas futbalového zápasu. Odsúdili ho - na jeden rok mu zakázali vstup na zápasy. Chlapec sa cítil veľmi smutný. Dokonca si vzal život. Rodičom napísal: Nik o mňa nemá záujem.
Moji drahí bratia a sestry, dnes nám hovorí Pán Ježiš: Boh má o vás záujem. Môžete ma volať svojím bratom. Úžasné byť v Božej rodine. Sv. otec Benedikt XVI., keď bol v Nemecku, povedal: Ten, kto verí, nikdy nie je sám. Ten, kto verí v Ježiša Krista, kto prijíma Ježiša Krista ako Boha, nie ako obyčajnú historickú osobu, ale ako Boha, ten má vstup, prístup do Božej rodiny. O mňa má záujem Boh, a potom celá sv. Cirkev. Nie som nikdy sám. Kto verí v Ježiša Krista nie je nikdy sám.
Moji drahí bratia a sestry, prešli sme si tri čítania Božieho Slova. Teraz si do troch viet zhrňme toto bohaté posolstvo. V Ježišovi Kristovi mám svoj pôvod, pretože, ako hovorí evanjelium, skrze neho povstalo všetko. Bez neho nič nepovstalo. Mám pôvod, Boh ma stvoril. V Ježišovi Kristovi mám svoj rozvoj. Z jeho plnosti sme všetci dostali milosť za milosťou. Môj duchovný rast, rozvoj záleží na tom, že dostávam milosť za milosťou od Ježiša. V Ježišovi Kristovi mám svoj konečný cieľ. Pán Ježiš povedal: Chcem, aby tam, kde som ja, bol aj môj služobník. Idem vám pripraviť miesto. Teda verím v Ježiša Krista. On sa stal človekom. Prvé Vianoce veľká milosť. Verím v Ježiša Krista, ktorý prichádza ku mne, keď dostávam od neho milosť za milosťou. Verím v Ježiša Krista, ktorý bude mojou večnou odmenou. On chce, aby som bol tam, kde je On a jeho Matka, Panna Mária. Je krásne mať tento profil, tento životný program. Nevymyslel som si ho ja. Pán Boh uskutočňuje svoj plán. Chce ma spasiť, preto poslal svojho Syna, a preto ja s vierou prijímam Božieho Syna, ktorý chce bývať s nami a ja chcem byť stále s ním. Nech nás Panna Mária, Božia Matka, vedie stále svojím príkladom k tomu, aby sme počúvali Božie Slovo, ukladali si ho do srdca, rozjímali o Božom Slove a podľa neho aj žili tu na zemi a budeme naveky žiť vo večnej sláve s Pánom Ježišom v nebi. Amen.
